Integrácia cudzincov je na Slovensku slabým miestom, hovoria už aj niektoré štátne inštitúcie

V Menšinovej politike sme sa opakovane venovali tomu, že na Slovensku nemáme systémový prístup k integrácii cudzincov a cudziniek(1). Doposiaľ neboli prijaté jasné koncepčné dokumenty, nie je určená ani inštitúcia, v ktorej kompetencii by bola koordinácia integračných politík. Chýbajú aj jasne zadefinované indikátory, na základe ktorých by bolo možné sledovať efektívnosť implementácie integračných opatrení. To, že nemáme jasne definovaný rámec pre integráciu cudzincov a cudziniek spôsobuje, že snahy rôznych aktérov, ktorí sú reálne zapojení do týchto procesov, sú nekoordinované,  ich snaha sa triešti a v konečnom dôsledku neprináša efektívne začlenenie ľudí s migračným pôvodom do spoločnosti.

Nevytvárame podmienky pre rozvinutie ľudského potenciálu cudzincov

To, že situácia je neuspokojivá, konštatujú aj nedávno zverejnené analýzy ústredných orgánov štátnej správy, a to konkrétne Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Začiatkom apríla tohto roku zverejnil NKÚ výsledky kontroly zameranej na hodnotenie politík v oblasti integrácie cudzincov. V nej uvádza, že v dôsledku nedostatočných integračných politík dnes nedokážeme zúročiť ľudský potenciál ľudí prichádzajúcich z iných krajín. Integračné politiky nemajú jasne definovaný cieľ a zároveň chýba orgán, ktorý by zastrešil riadenie a koordináciu. Strategické dokumenty sú neaktuálne a zväčša parciálne. Chýbajú základné dáta a ukazovatele, absentuje tiež zdieľanie dát medzi rezortami. Indikátory integračných politík chýbajú, alebo nie sú dostatočne konkrétne, merateľné a uchopiteľné.

Príchod ukrajinských utečencov v dôsledku ruskej vojenskej agresie bol jedným z podnetov pre NKÚ na realizáciu hodnotenia nastavenia integrácie cudzincov v období rokov 2021 až 2023. Vyššie spomenuté problémy sa totiž s príchodom ľudí z Ukrajiny v dôsledku vojny iba zvýraznili. Základná podpora a pomoc pre prichádzajúcich ľudí predstavovala iba prvý krok na ceste k ich začleneniu na Slovensku, za ktorým mala nasledovať ďalšia podpora, ktorá by im umožnila viesť na Slovensku nezávislý život. Táto potreba sa však stretla s nesystémovými a nerozvinutými integračnými politikami, čo vedie v praxi k mnohým problémom a bariéram pri začleňovaní.

Národný kontrolnú úrad poukazuje na to, že prítomnosť odídencov na Slovensku sa nespája iba so zvýšenými výdavkami, ale aj s prínosmi, o čom však v čase realizácie kontroly neboli dostupné dáta. Na základe údajov, ktoré boli dostupné o situácii v Českej republike alebo v Poľsku sa však dalo predpokladať, že situácia je podobná aj na Slovensku.

Cudzinci nepredstavujú len náklady, ale aj prispievajú k rozvoju

O prínosoch odídencov z Ukrajiny pre Slovensko však hovorí ďalší dokument, ktorý vypracoval Úrad Podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku v súvislosti s možným vstupom Ukrajiny do EÚ.

Tento dokument poukazuje na to, že prítomnosť odídencov z Ukrajiny na Slovensku má významný pozitívny dopad na ekonomiku. Pomoc odídencom z Ukrajiny znamenala pre Slovensko nemalé výdavky. Hrubé výdavky za roky 2022 až 2024 boli vyše pol miliardy eur, avšak 65 % z nich bolo preplatených z fondov EÚ.

Zároveň je tiež potrebné brať do úvahy daňové príjmy, ktoré plynú z toho, že ľudia z Ukrajiny na Slovensku pracujú a žijú. Pracovníci z Ukrajiny prispievajú do ekonomiky nielen cez odvody a dane z príjmu, ale aj prostredníctvom spotreby tovarov a služieb, čo znamená opäť ďalšie daňové príjmy pre štát. Okrem toho môžu napomôcť vyrovnať nedostatok pracovnej sily v určitých sektoroch, čo by mohlo zlepšiť produktivitu a podporiť rast ekonomiky. Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky odídenci každoročne zvyšujú daňové príjmy štátneho rozpočtu o 0,1 % až 0,2 % HDP. Najväčšiu časť týchto príjmov predstavujú dane z trhu práce, ktoré by mali v roku 2025 dosiahnuť 165 miliónov EUR. Predpokladá sa, že daňové príjmy spojené s prítomnosťou odídencov na Slovensku budú aj v ďalších rokoch rásť.

Slovensko by mohlo profitovať aj zo vstupu Ukrajiny do EÚ

Podľa Úradu Podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku by Slovensko profitovalo aj zo vstupu Ukrajiny do EÚ, ktorý by priniesol mnohé príležitosti, napríklad jednoduchší prístup ľudí z Ukrajiny na pracovný trh na Slovensku. To by si však vyžadovalo strategické opatrenia ako zlepšenie integrácie na pracovnom trhu, zjednodušenie administratívnych procesov, či vytvorenie stimulov pre dlhodobejšie zotrvanie pracovníkov a pracovníčok z Ukrajiny na Slovensku. Predstavujú totiž významný potenciál pre niektoré sektory ekonomiky ako je napríklad automobilová a priemyselná výroba, služby v oblasti gastra a cestovného ruchu, dopravy, a tiež v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Aktuálne však ľudia z Ukrajiny stále čelia na trhu práce mnohým problémom a bariéram, akými sú napríklad zabezpečenie starostlivosti o svoje deti v predškolských zariadeniach a v školách, nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, jazyková bariéra, zdĺhavý, administratívne a finančne náročný proces uznania kvalifikácie a podobne.

Ďalším systémovým problémom, ktorý dokument spomína je to, že štátne inštitúcie nedisponujú spoľahlivými a aktuálnymi dátami o ľuďoch z Ukrajiny. Existujúce informačné systémy určené na evidenciu populácie nie sú zosynchronizované, niektoré inštitúcie do nich ani nemajú prístup. Dokument uvádza, že by bolo potrebné skvalitniť prepojenie REGOB, Informačného systému Evidencia cudzincov (ECU) a Registra fyzických osôb (RFO) a zabezpečiť prístup pre všetky štátne orgány a samosprávy. Toto opatrenie by napomohlo efektívnejšiemu riadeniu migračných procesov a uľahčilo by aj integráciu cudzincov.

Je nesporne pozitívne, že sa štátne orgány začali zaoberať tým, aké prínosy môže migrácia zo zahraničia znamenať pre Slovensko. A zároveň, že ak má krajina z migrácie profitovať, je potrebné sa vážne zaoberať tým, aké podmienky prichádzajúcim ľuďom poskytneme a ako im pomôžeme začleniť sa medzi domácu populáciu.

Ďalším krokom na ceste k efektívnym integračným politikám by mohlo byť prijatie Národnej stratégie pre riadenie migrácie a azylu, ktorej vypracovanie a schválenie Vládou SR vyplynulo z Paktu o migrácii a azyle. Národná stratégia je rámcový koncepčný dokument pre oblasť migrácie na najbližších päť rokov a medzi mnohými opatreniami, ktoré obsahuje, uvádza aj prijatie strategického dokumentu pre oblasť integrácie cudzincov a zriadenie koordinačného orgánu na úrovni ústrednej štátnej správy a ďalšie systémové opatrenia.

V blízkej dobe budú ciele a opatrenia Národnej stratégie rozpracované do Akčného plánu, ktorý by mal stanovovať konkrétne opatrenia, ich rozpočet, časový harmonogram a indikátory plnenia.

Možno vnímať pozitívne, že štátne inštitúcie pomenovali v téme integrácie cudzincov problém a prijali aj nejaké prvé návrhy riešení. Tieto kroky vzbudzujú očakávanie, že sa v téme integrácie cudzincov na Slovensku konečne posunieme smerom dopredu ku koncepčnému a systémového prístupu, z ktorého budú profitovať nielen samotní cudzinci a cudzinky, ale aj domáca populácia a krajina ako taká.

Foto: Metin Ozer, unsplash.com

Použitá literatúra a zdroje:

(1) Holka Chudžíková, A. (2025), ´Slovensko začalo proces implementácie nového migračného paktu. Je potrebné intenzívne sa venovať aj integrácii´, Menšinová politika na Slovensku, 01/2025; Holka Chudžíková, A. (2024), ´K integrácii ľudí s migračným pôvodom štát zatiaľ nepristupuje systematicky, zachraňujú to aspoň samosprávy´, Menšinová politika na Slovensku, 01/2024; Kadlečíková, J. (2024), ´Slovensko uvoľňuje pravidlá pre zamestnávanie cudzincov. Zdá sa, že ich chceme skôr využiť, než začleniť do spoločnosti´, Menšinová politika na Slovensku, 01/2024.