Editorial

Centrum pre výskum etnicity a kultúry oslávilo pred pár mesiacmi 20 rokov svojej existencie. Za toto obdobie sa snažíme prispievať k tomu, aby sa Slovensko stalo krajinou pre všetkých a aby menšiny, znevýhodnené skupiny a ľudia prichádzajúci z iných krajín cítili v tejto krajine prijatie. A najmä sa snažíme posilňovať inštitúcie, predovšetkým samosprávy, aby svojimi aktivitami, politikami a opatreniami vytvárali inkluzívne a súdržné prostredie. Robíme to prostredníctvom výskumu, advokačných, ale aj vzdelávacích aktivít.

Jedným z príspevkov k napĺňaniu tohto cieľa je aj pravidelné vydávanie kritického magazínu Menšinová politika, ktorým prinášame do verejného priestoru postrehy, analýzy a komentáre týkajúce sa aktuálneho diania v oblasti dodržiavania ľudských práv, podpory menšín či bariér, ktorým čelia v procese začleňovania.

V ďalšom čísle Menšinovej politiky sa opäť venujeme zaujímavým a aktuálnym témam. Ponúkame vám dva veľmi zaujímavé rozhovory, ktoré sa týkajú témy participácie a hlasu menšín. Alena Holka Chudžíková sa rozprávala so zástupcami centra podpory pre cudzincov ConnecTT, ktorá ako súčasť mestského úradu v Trnave pomáha začleňovaniu cudzincov a cudziniek v meste Trnava. Danyil Tsybulko a Alan Le Van v ňom hovoria o tom, ako v súčasnosti participatívnym spôsobom pripravujú stratégiu integrácie cudzincov v Trnave. Zdôrazňujú dôležitosť zapájania samotných cudzineckých komunít do tvorby strategických dokumentov a popisujú, ako toto zapájanie prebiehalo.

Diana Burgerová zas hovorila s dvoma zástupkyňami Inštitútu participácie v Trenčíne – Kristína Milová a Petra Strečková v rozhovore veľmi pútavo popisujú, ako tento inštitút vznikol, akým zaujímavým aktivitám sa venujú a ako zapájajú aj rozmanité skupiny do procesov rozhodovania o tom, akým smerom sa mesto Trenčín bude uberať.  

Diana zároveň napísala aj článok o tom, ako prebieha vzdelávanie samospráv a ich podpora pre vytváranie inkluzívnych nástrojov pre participatívne procesy tak, aby reflektovali a rešpektovali aj potreby, špecifickú situáciu a hlas menšín a zraniteľných skupín.

Jana Kadlečíková sa tentokrát zamerala na to, že aj štátne inštitúcie si už postupne začínajú všímať nedostatky v nastavovaní integračných procesov na Slovensku. Poukazuje na výsledky ich analýz a kontrol, ktoré konštatujú, že ľudia zo zahraničia môžu byť a už aj sú pre Slovensko veľkým prínosom, avšak zatiaľ nie sú dostatočne nastavené stratégie, koordinačné mechanizmy a konkrétne opatrenia, ktoré by cudzincom a cudzinkám pomohli začleniť sa do spoločnosti a využívať svoj potenciál naplno.

Elenu Gallovú Kriglerovú zaujal najnovší výskum Štátnej školskej inšpekcie, ktorý sa zaoberal tým, ako sa mladí ľudia cítia v škole, čo ich trápi a komu môžu v školách dôverovať. Jedna časť výskumu popisuje aj vnímanie menšín a zraniteľných skupín žiactvom škôl. Preto napísala článok o tom, či Gen Z ako generácia, ktorá už vyrastá a funguje „online“ viac ako ktorékoľvek iné generácie, skutočne vníma kultúrnu rozmanitosť pozitívnejšie, ako ľudia, ktorí sú od nich starší a ako to naznačujú výsledky výskumu školskej inšpekcie.

A napokon, Alena Holka Chudžíková sa pozrela na to, ako sú sociálne služby na Slovensku nastavené z pohľadu uspokojovania potrieb cudzincov a cudziniek na Slovensku. Prináša výsledky výskumu a analýzy CVEK-u o tom, akým bariéram čelia samosprávy pri poskytovaní týchto služieb a čo by potrebovali na to, aby ich v budúcnosti mohli poskytovať efektívnejšie.

Prajeme Vám príjemné čítanie!