Generácia Z vníma rozmanitosť pozitívnejšie ako staršie generácie

Súčasnú generáciu mladých ľudí – takzvanú GEN Z je veľmi ťažké jasne ukotviť v určitých konkrétnych charakteristikách. Avšak mnohé výskumy realizované v uplynulom období poukazujú na to, že ide o veľmi špecifickú generáciu, ktorá je ovplyvnená tým, že vyrastá najmä v digitálnom priestore. Podľa Stanford report ide o generáciu, ktorá je samostatná, spolupracujúca a otvorená rozmanitosti. Cení si flexibilitu, autentickosť a pragmatický prístup k riešeniu problémov. Generácia Z je však často nepochopená. Napriek stereotypom, ktoré ju označujú za „lenivú“ alebo „rozmaznanú“, je v skutočnosti podnikavá a prispôsobivá.

V čoraz globalizovanejšom svete je veľmi zaujímavé položiť si otázku, či sú mladí ľudia otvorenejší voči inakosti, ako vnímajú témy inklúzie, rozmanitosti a ako teda vďaka nim bude vyzerať svet, do ktorého postupne dospievajú.

Online prostredie vytvára priestor na podporu rozmanitosti, ale aj polarizáciu

Ukazuje sa, že najmä v západných krajinách je GEN Z generáciou mladých ľudí, ktorí vyrastajú vďaka migrácii a narastajúcej etnickej, kultúrnej či sociálnej diverzite v čoraz rozmanitejšom prostredí.  

Nie je to však dané len tým, že rozmanitosť vidia vo svojom fyzickom priestore. Predovšetkým svojou intenzívnou prítomnosťou v online prostredí sa čoraz viac otvárajú novým impulzom, trendom a nie sú natoľko „uzamknutí“ len vo svojich komunitách, ako to bolo v prípade starších generácií.

Na druhej strane, online prostredie vytvára priestor na fenomény, akými sú informačná polarizácia, atomizácia či šírenie dezinformácií, ktoré môžu ovplyvňovať ich vnímanie sveta. Podľa výskumu DEKK Inštitútu tieto javy vedú k skupinovej polarizácii. Znamená to, že názory v online komunitách sa radikalizujú a uzatvárajú do ideologických bublín. To môže mať negatívny dopad na postoje mladých k inakosti, rozmanitosti a spoločenskému dialógu, pretože sa znižuje schopnosť empatie a ochota počúvať odlišné názory.

V tomto texte sme sa preto rozhodli pozrieť na to, ako mladí ľudia vnímajú kultúrnu rozmanitosť, inklúziu či rôzne menšiny a migrantov a ako sa ich postoje odlišujú od celkovej (dospelej) populácie.

Postoje ľudí na Slovensku k menšinám sú stále horšie ako v iných krajinách

Slovenská verejnosť má vo všeobecnosti v porovnaní s inými, najmä západoeurópskymi krajinami negatívnejšie postoje voči menšinám, ľuďom s migračným pôvodom či voči rozmanitosti vo všeobecnosti. Podrobne sme sa tejto téme venovali napríklad v našej publikácii (Ne)spojená krajina(1). Najnovší Eurobarometer z roku 2024 tieto zistenia do istej miery podporuje. Obyvateľom Slovenska by napríklad oveľa viac ako ľuďom z  ostatných krajín Únie prekážalo, ak by sa ich dieťa zamilovalo do niekoho, kto má rómsky pôvod (49% oproti 34% v EÚ), do moslima či moslimky (40% oproti 24% priemeru EÚ) alebo do osoby tmavej pleti (36% oproti 15% priemeru EÚ). Slovákom by viac prekážalo (hoci tu rozdiely nie sú až také výrazné) aj keby Rómovia, moslimovia alebo napríklad aj LGBTI + ľudia zastávali v krajine dôležitú politickú funkciu.

Ako sú však na tom dnešní mladí ľudia na Slovensku? Ukazuje sa, že výskumné zistenia, ktoré poukazujú na to, že GEN Z je o niečo otvorenejšia voči rozmanitosti ako predchádzajúce generácie, platia aj pre slovenských mladých.

Mladí ľudia na Slovensku sú oproti dospelým otvorenejší

Výskum Mladí a extrémizmus poukázal presne na tento trend. Napríklad s výrokom, že „Slovensko je krajinou Slovákov a tak by to malo zostať“ sa stotožnilo až 70% celkovej dospelej populácie. Pri mladých ľuďoch to bola len približne polovica. Vo väčšej kultúrnej rozmanitosti videlo potenciálne kultúrne obohatenie len niečo okolo 27% dospelej populácie, pri mladých ľuďoch to bol takmer dvojnásobok.

Pri meraní konkrétnych postojov mladých ľudí k rôznym menšinám sa ukázalo, že pomerne veľkú otvorenosť prejavujú k LGBTI+ ľuďom, kde takmer 60% vyjadrilo svoj príklon k výroku, že gayovia a lesby by mali byť v spoločnosti prijatí ako každý iný človek. Naopak, negatívnejšie sú vnímaní moslimovia. S názorom, že islam je náboženstvo ako každé iné a mali by sme ho preto rešpektovať, sa stotožnilo len 39% mladých ľudí vo veku od 16 do 25 rokov.

Ak sa vrátime k výskumu Eurobarometer o diskriminácii, môžeme porovnať nielen postoje slovenskej populácie voči priemeru postojov ostatných ľudí z krajín EÚ, ale aj postoje mladých ľudí na Slovensku vo veku 15-24 rokov voči celkovej slovenskej populácii.

Tu sa ukázali tiež určité rozdiely, v podstate všetky podporujúce pozitívnejšie postoje mladých. Výskumníčky a výskumníci sa na škále od 1 po 10 (kde 10 znamenalo najvyšší komfort) pýtali, nakoľko by sa ľudia cítili komfortne, ak by ich kolegom alebo kolegyňou v práci boli ľudia z menšín. Mladí ľudia skórovali pozitívnejšie pri všetkých skupinách – Rómoch, LGBTI+ komunite, ľuďoch s ázijským pôvodom alebo ľuďoch inej farby pleti, či moslimoch. Najväčšie rozdiely medzi mladými a dospelými boli (opäť) v akceptácii ľudí z LGBTI+ komunity, najmenšie pri ľuďoch s odlišnou farbou pleti.

Ešte výraznejšie rozdiely môžeme vidieť pri už vyššie analyzovanej otázke o potenciálnom partnerstve ich detí s ľuďmi z menšín. Mladým ľuďom zo Slovenska by oveľa menej ako dospelým prekážalo, ak by si ich dieťa našlo partnera Róma či Rómku, moslima či moslimku, ale aj človeka s inou farbou pleti. Kým dospelá populácia sa cítila v týchto situáciách nekomfortne (označovali najčastejšie možnosti od 1 do 5), mladí ľudia vnímali túto situáciu oveľa komfortnejšie (6 a vyššie).

Zaujímavé je, že mladí ľudia aj oveľa pozitívnejšie reagovali nielen na vytváranie vzájomných vzťahov s menšinami, ale aj na výroky súvisiace s ich právami. Napríklad až 60% dospelej populácie si nemyslí, že LGBTI+ ľudia by mali mať rovnaké práva, pri mladých to bolo pod 46%. Mladí si zároveň častejšie myslia, že nie je nič zlé na vzťahu ľudí rovnakého pohlavia, alebo že spoločnosť by výrazne benefitovala z integrácie Rómov.

Štátna školská inšpekcia zaujímavo poukazuje na inkluzívnosť žiactva

Veľmi zaujímavý výskum v tejto súvislosti realizovala v uplynulom období aj Štátna školská inšpekcia, ktorá skúmala vo všeobecnosti to, ako sa mladí ľudia cítia v škole, ako vnímajú svojich učiteľov, atmosféru v škole, spolužiakov a podobne. Vo veľmi komplexnom a dôležitom výskume poukazujú na mnohé špecifické výzvy a problémy, ktorým čelia dnešní mladí ľudia – najmä generácia Z.

Jedna z oblastí, na ktorú bol tento výskum zameraný, sa zaoberala aj témou inklúzie a vnímania rozmanitosti. Popri všetkých témach, na ktoré bol výskum zameraný, nemohol byť pochopiteľne pre túto tému vyčlenený komplexný priestor. Napriek tomu výskum prináša mimoriadne zaujímavé zistenia o tom, ako mladí ľudia vnímajú spolužiakov z rôznych prostredí. Ich vnímanie inšpekcia merala otázkou, či by im prekážalo, ak by na školskom výlete boli na izbe so spolužiakom či spolužiačkou, ktorý(á) má rómsky pôvod, islamské náboženstvo, inú farbu pleti, zdravotné znevýhodnenie alebo je dieťaťom, ktoré utieklo z krajiny pôvodu kvôli vojne.

Analýza porovnávala odpovede detí, ktoré sú v končiacich ročníkoch základných škôl, mladých z osemročných a štvorročných gymnázií a stredných odborných škôl. Výsledky tohto výskumu boli značne prekvapivé, pretože mladí ľudia sa v tomto výskume ukázali ako mimoriadne otvorení.

Napríklad spolužiaci moslimovia by neprekážali až 95 percentám žiactva gymnázií, dvom tretinám mladých zo základných škôl a stredných odborných škôl. Pri odlišnej farbe pleti a pri deťoch s utečeneckým pôvodom to bolo ešte výraznejšie. V žiadnej z kategórií mladých neklesla otvorenosť pre tieto skupiny pod 85%. Teda absolútnej väčšine z nich by neprekážalo, ak by boli na izbe so spolužiakom či spolužiačkou, ktorí majú utečenecký pôvod alebo inú farbu pleti. Pri Rómoch nebola otvorenosť až taká výrazná, v čom sa odrážajú dlhodobo pretrvávajúce predsudky slovenskej spoločnosti voči tejto skupine. Rómovia ako spolubývajúci by prekážali približne pätine mladých z končiacich ročníkov základných škôl a gymnázií, pri stredných odborných školách to bola približne štvrtina.

Netreba zaspať na vavrínoch, o podporu rozmanitosti sa treba starať

Hoci výskumy ukazujú, že mladí ľudia na Slovensku majú pozitívnejšie postoje k menšinám, migrácii a LGBTI+ ľuďom než staršie generácie, je dôležité tieto postoje aktívne podporovať a rozvíjať. Otvorenosť voči rozmanitosti totiž prispieva k budovaniu inkluzívnejšej spoločnosti, kde sa rešpektujú ľudské práva a znižuje sa riziko sociálneho vylúčenia.

Mladí ľudia sú vďaka svojej generačnej skúsenosti – vrátane kontaktu s globálnou kultúrou, cestovania či digitálneho vzdelávania – prirodzene vnímavejší voči inakosti. Ich postoje však nie sú nemenné, a preto je kľúčové, aby mali možnosť vytvárať osobné vzťahy s ľuďmi z rôznych kultúr, etník, či rozmanitých identít, pretože práve priame skúsenosti a medziľudské väzby vedú k hlbšiemu porozumeniu a trvalej tolerancii.

Zároveň však mladí čelia v online priestore viacerým hrozbám, ktoré môžu ich postoje ovplyvňovať negatívne. Výskum Národného koordinačného strediska pre riešenie násilia na deťoch ukazuje, že internet sa stáva miestom šírenia nenávistných správ, dezinformácií a polarizovaných názorov, ktoré útočia na menšiny a podporujú stereotypy. Mladí ľudia sú často vystavení obsahu, ktorý je manipulatívny, emocionálne vyhrotený a zameraný na vyvolanie strachu či odporu voči odlišnosti. Bez podpory zo strany školy, rodiny či komunity sa môžu stať zraniteľnými voči týmto vplyvom. Preto je nevyhnutné, aby sa rozvíjala podpora empatie a vytvárali sa bezpečné priestory na dialóg, kde sa mladí môžu stretávať s rozmanitosťou v reálnom živote, nie len cez obrazovku.

Použitá literatúra a zdroje:

(1) Gallo Kriglerová, E. (2020). Postoje k menšinám. In: Gallo Kriglerová, E. – Holka Chudžíková, A. (eds.), (Ne)spojená krajina. Bratislava. Centrum pre výskum etnicity a kultúry, s. 83-106.

Foto: Ummano Dias, unsplash.com