Samosprávy potrebujú omnoho viac podpory pri poskytovaní sociálnych služieb utečencom a cudzincom

Prístup k sociálnym službám je jedným z kľúčových aspektov integrácie ľudí s migračným pôvodom, vrátane utečencov a utečeniek. Ide o základný prvok ľudských práv a ľudskej dôstojnosti. Každý človek má totiž právo na pomoc v ťažkých životných situáciách. Zabezpečenie prístupu k sociálnym službám aj pre ľudí s migračným pôvodom zároveň pomáha predchádzať sociálnemu vylúčeniu a konfliktom, a tak prináša benefity aj pre širšiu spoločnosť.

Dôležité však je, aby išlo o inkluzívne nastavenie sociálnych služieb, ktoré sú poskytované v rámci celkového systému, nie o vytváranie paralelných systémov len pre ľudí s migračným pôvodom. Tie môžu byť nielen výrazne nákladnejšie a ťažšie udržateľné, ale môžu navyše posilňovať deliace línie v spoločnosti a vytvárať napätie.

Po februári 2022 Slovensko zažilo bezprecedentný nárast populácie utečencov a utečeniek z Ukrajiny, z ktorých mnohí/é boli v zraniteľnej situácii a potrebovali istú pomoc a podporu v sociálnej oblasti. Systém poskytovania sociálnych služieb na túto situáciu nebol pripravený. Preto je namieste uvažovať, ako ho nastaviť tak, aby dokázal poskytnúť potrebnú pomoc aj ľuďom s migračným pôvodom. Ich počet na Slovensku totiž bude už len narastať.

V tomto roku sme sa preto v CVEKu zamerali práve na analýzu systému poskytovania sociálnych služieb na lokálnej úrovni s dôrazom na jeho prístupnosť pre ľudí s migračným pôvodom a špecificky utečencov a utečenky.

Analýza sa zaoberá legislatívnym ukotvením sociálnych služieb na Slovensku, a rámcovaním tejto témy v strategických dokumentoch s dôrazom na priority štátu. Zároveň analyzuje súčasný systém financovania sociálnych služieb a výzvy, ktoré s tým súvisia.

Okrem analýzy legislatívy a strategických dokumentov sme zrealizovali aj dotazníkový prieskum na úrovni miest, ktorý bol v online podobe zaslaný 86 samosprávam – išlo najmä o okresné mestá a mestské časti v prípade Bratislavy a Košíc. Získali sme odpovede od 61 samospráv, čo predstavuje 70 %-tná návratnosť.

V tomto článku sa budeme venovať najdôležitejším zisteniam z analýzy dokumentov, aj z dotazníkového prieskumu.

Legislatíva umožňuje prístup k sociálnym službám aj ľuďom s migračným pôvodom, samosprávy ho však upravujú rôzne

Podľa zákona o sociálnych službách sú oprávnenými prijímateľmi sociálnych služieb aj cudzinci a utečenci (v zákone definovaní cez azyl, doplnkovú ochranu a dočasné útočisko). Prístup k sociálnym službám, ktoré poskytujú mestá a obce, si však samosprávy ďalej upravujú prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení. V rámci analýzy sme sa pozreli na niekoľko náhodne vybraných miest a ich úpravu poskytovania sociálnych služieb v kompetencii samosprávy. Prístup k týmto službám bol upravený rôzne a častokrát bol obmedzený len pre obyvateľov s trvalým pobytom v danom meste/obci. Mnohí cudzinci však trvalý pobyt v obci nemajú a ani nemôžu mať, keďže sú na Slovensku na inom type pobytu (prechodný za rôznym účelom, tolerovaný, či dočané útočisko).

Pokiaľ ide o prístup cudzincov a cudziniek k týmto službám, náš dotazníkový prieskum ukázal značnú nerovnosť. Najčastejšie majú k sociálnym službám prístup cudzinci a cudzinky s trvalým pobytom – až 91,8 % samospráv uviedlo, že im služby môže poskytovať. Naproti tomu osoby s doplnkovou ochranou majú k nim prístup len vo viac ako štvrtine miest. Dôležitým zistením však je, že mnoho samospráv nevie presne určiť, ktoré skupiny cudzincov majú na služby nárok, čo vytvára neistotu, a tým aj potenciálne prekážky v praxi.

Po začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine v roku 2022 však mnohé samosprávy zareagovali pružne a rozšírili spektrum poskytovaných služieb aj mimo tých, ktoré sú definované zákonom. Veľká väčšina poskytovala poradenstvo, informácie, asistenciu pri zabezpečovaní bývania a v nemalej miere aj komunitné aktivity či sprevádzanie na úrady. Tieto aktivity výrazne prispeli k rýchlejšej adaptácii utečeneckej populácie, najmä odídencov z Ukrajiny, a ukázali, že aj bez formálneho rámca sú mestá schopné flexibilne reagovať.

Získanie sociálnej služby je pre ľudí s migračným pôvodom komplikované

Aj napriek legislatívnej úprave, ktorá umožňuje poskytovanie sociálnych služieb ľuďom s migračným pôvodom, ich reálna možnosť získať ich je značne komplikovaná. Bariéru predstavuje nedostatok informácií o systéme sociálnych služieb a možnostiach, ako ich získať v zrozumiteľnej forme. Dotazníkový prieskum ukázal, že väčšina samospráv zverejňuje informácie na svojich webových stránkach, často ich však neposkytuje v cudzích jazykoch. Len 8 % zapojených samospráv uviedlo, že zverejňuje informácie aj v iných ako slovenských jazykových mutáciách.

Náročný môže byť aj proces žiadania o poskytnutie sociálnej služby a následne zabezpečenia posúdenia odkázanosti na ňu. Od 1. septembra 2025 vstupuje do platnosti nový zákon č. 376/2024 Z.z. o integrovanej posudkovej činnosti,ktorý prináša zjednotenie posudzovania zdravotných a sociálnych potrieb. Posudzovanie budú po novom zabezpečovať výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotnej metodiky, pričom pripravia jednotný, t.j. integrovaný zdravotno-sociálny posudok pre účely kompenzácií aj sociálnych služieb. Tento systém je však potenciálne stále pomerne náročný pre cudzincov a utečencov.

Na jeho zvládnutie by bola potrebná asistencia a poradenstvo, ideálne zo strany zamestnancov sociálnych odborov mestských/obecných úradov. Na to však zamestnanectvo sociálnych odborov nemá zatiaľ dostatočnú prípravu, napr. vo forme jazykového či interkultúrneho vzdelávania, ani kapacity. Nie sú dostupné ani informácie o tom, že by sa nejaká odborná príprava plánovala pre personál, ktorý bude vykonávať posudzovanie odkázanosti podľa nového systému. Iba štvrtina samospráv uviedla, že má dostatočné kapacity na prácu s ľuďmi s migračným pôvodom. Viac ako 80 % samospráv zároveň nikdy neposkytlo svojmu zamestnanectvu interkultúrne školenie a viac ako 90 % neposkytuje ani jazykové kurzy. Zároveň samosprávy deklarujú, že by takýto typ vzdelávania potrebovali, no často nevedia, kde začať.

Podľa dotazníkového prieskumu významnú bariéru predstavuje aj nedostatok miest v zariadeniach, finančné obmedzenia a absencia dát o potrebách tejto populácie.

Reflexia ľudí s migračným pôvodom ako potenciálnych prijímateľov sociálnych služieb v strategických dokumentoch chýba

Poskytovanie sociálnych služieb na Slovensku rámcuje niekoľko kľúčových dokumentov, ako Národné priority rozvoja sociálnych služieb 2021-2030, Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, Národná stratégia rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030, Národný program rozvoja životných podmienok ľudí so zdravotným postihnutím a ďalšie.

Väčšina z týchto strategických dokumentov ľudí s migračným pôvodom vôbec nezmieňuje a nereflektuje ich potreby v sociálnej oblasti. Mali by však byť podporovaní vo všetkých oblastiach, na ktoré sú tieto strategické dokumenty zamerané. Medzi najdôležitejšie patrí komunitná starostlivosť, integrovaná sociálno-zdravotná starostlivosť, inkluzívne vzdelávanie a poskytovanie informácií v dostupnom jazyku.

Systém financovania sociálnych služieb s viacerými kategóriami cudzincov vôbec nepočíta

Aktuálny systém financovania sociálnych služieb je značne zložitý, a to najmä kvôli svojej viaczdrojovosti. Financovanie sociálnych služieb zároveň čelí viacerým výzvam, najmä nedostatku zdrojov, nedostatku kvalifikovaného personálu, nesystémovosti financovania cez projekty a nákladnosti pobytových sociálnych služieb, ktoré sú na Slovensku dominantné.

Všetky tieto výzvy majú potenciálne dopad aj na poskytovanie sociálnych služieb ľuďom s migračným pôvodom. Aj v dotazníkovom prieskume sa ukázalo, že väčšina samospráv považuje nedostatok finančných zdrojov za zásadnú bariéru v poskytovaní služieb cudzincom. Až 91 % uviedlo, že im to úplne alebo čiastočne bráni vo výkone. Zároveň sme medzi samosprávami zaznamenali značné rozdiely v názore, či môžu z finančných zdrojov mesta financovať poskytovanie takýchto sociálnych služieb. Podľa 20 % samospráv je možné financovať sociálne služby pre všetkých cudzincov/ky, podľa 26 % aspoň pre niektorých a 44 % miest uviedlo, že to vôbec nie je možné.

Zásadnou výzvou v oblasti financovania, ktorá priamo súvisí so situáciou ľudí s migračným pôvodom, je fakt, že cudzinci s prechodným a tolerovaným pobytom nie sú zohľadnení v systéme prerozdeľovania výnosu dane z príjmu samosprávam. Ten zohľadňuje len obyvateľov s trvalým pobytom.

Pripravovaná reforma financovania sociálnych služieb si kladie za cieľ odstrániť viaceré existujúce problémy. Otázky financovania sociálnych služieb vo vzťahu k cudzincom však nijako nespomína.

Samosprávy postupne získavajú skúsenosti s poskytovaním sociálnych služieb aj cudzincom a utečencom, avšak potrebujú v tom omnoho viac podpory a zdrojov

Naša analýza jednoznačne ukazuje, že samosprávy síce postupne získavajú skúsenosti s prácou s utečencami a cudzincami, no ich pripravenosť, kapacity aj systémové zázemie sú nedostatočné. Na zlepšenie situácie bude potrebné zvýšiť finančné zdroje, zabezpečiť odborné vzdelávanie a jazykovú podporu pracovníkov a zahrnúť potreby cudzincov a cudziniek systematicky do plánovacích a strategických dokumentov. Súčasná situácia si žiada nielen dočasné opatrenia, ale aj dlhodobú víziu integrácie a podpory obyvateľstva s migračným pôvodom.

Foto: Jem Sahagun, unsplash.com