Mladí ľudia z menšín – identita, dôvera, vylúčenie, participácia

Centrum pre výskum etnicity a kultúry od 1. mája 2022 do 1. novembra 2023 realizuje projekt „A part for All – podpora participácie mladých ľudí z rozmanitých skupín“. Projekt má za cieľ prepojiť mladých ľudí z rozmanitých prostredí v Bratislavskom kraji. Zameriava sa špecificky na posilnenie zapájania mladých ľudí zo zraniteľných skupín, ako sú migranti, Rómovia, mladí ľudia so zdravotným postihnutím, LGBTI mladí ľudia, či mladí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Mladí ľudia zo zraniteľných skupín čelia pri participácii viacerým bariéram. V rámci projektu priamo a intenzívne spolupracujeme s približne 15 mladými ľuďmi z rôznych skupín v rámci tzv. akčnej skupiny. Tú sme vytvorili spoločne s nimi na základe výskumu ich situácie a potrieb, ktorý sme zrealizovali v úvodnej fáze projektu. Cieľom je posilnenie ich kompetencií a zručností pre lepšie zapájanie sa do diania na lokálnej úrovni. Spoločne s nimi navrhneme aj stratégiu mládeže pre miestnu samosprávu. Cenné rady a konzultácie nám počas projektu poskytuje náš projektový partner z Nemecka – YES Forum. Spomínaný výskum pozostával z 23 individuálnych rozhovorov s mladými ľuďmi z rôznych prostredí, ktorí žijú v Bratislave. Zhrnutie výskumu situácie mladých ľudí a ich potrieb, ako aj najdôležitejšie témy vám ponúkame v nasledujúcom texte.

Menšinová identita

Pre mladých ľudí z menšín bolo prijatie svojej menšinovej identity dlhým procesom. Mnohí z nich, najmä Rómovia a Rómky, sa v detstve za svoju identitu hanbili, vnímali ju ako čosi nežiaduce a používali rôzne stratégie, aby ju skryli. Postupne však svoju identitu prijímali, avšak aj v súčasnosti v ich prežívaní pretrvavajú isté znaky zvnútornenej stigmy.

Väčšina mladých ľudí z menšín, s ktorými sme hovorili, udržiava zmiešané priateľstvá a pohybuje sa v zmiešaných sociálnych skupinách. Výnimkou boli do istej miery mladí ľudia so zdravotným postihnutím a mladí LGBTI+ ľudia, ktorí sa prevažne pohybovali v rámci queer komunity.

Viacerí mladí ľudia z menšín sa najmä v školskom prostredí stretávali s podceňovaním či šikanou, najmä na základnej škole. Niektorí Rómovia a Rómky mali zo základnej školy negatívne zážitky, kedy učitelia uprednostňovali nerómskych žiakov. Našim respondentom to prinášalo pocity zmätku, nerozumeli, prečo sa tak učitelia správajú. Mladí ľudia so zdravotným postihnutím si však ponižovanie zažili aj v rámci príbuzenstva, mali tiež skúsenosť so šikanou v detstve zo strany starších detí.

Na vysokých školách sa väčšinou cítili prijatí tak Rómovia, ako aj cudzinci. Cudzinci mali skúsenosť aj s tým, že v prvých mesiacoch im aj vyučujúci vychádzali v ústrety, kým sa zorientovali v systéme slovenského vysokého školstva a aspoň trochu si osvojili jazyk. Snažili sa im byť nápomocní, rovnako aj niektorí spolužiaci. Rómski študenti a študentky na vysokých školách sa tiež cítili prevažne prijatí, avšak vyskytli sa aj skúsenosti so šikanou, či nevhodnými poznámkami na ich pôvod či otázkami prameniacimi zo stereotypného vnímania Rómov ako tých, ktorí nemôžu študovať na vysokej škole.  Mladí LGBTI+ ľudia si na svoje skúsenosti v škole spomínali rôzne. Zo strany spolužiakov na stredných školách sa im väčšinou dostalo prijatia, v triede mali aj viacero queer spolužiakov, neboli teda osamotení a ani nemali skúsenosť s vyslovene homofóbnymi prejavmi. Skúsenosti s postojmi a správaním učiteľov a učiteliek už boli rôzne. Niektorým učitelia a učiteľky dávali podporu, iní však mali skúsenosť s homofóbnymi učiteľmi a učiteľkami, najmä staršej generácie, ktorí do vyučovania prinášali rôzne konšpiračné teórie o „LGBTI propagande“.

Dôvera mladých v inštitúcie a problémy, ktorým čelia

Škola by mala byť predovšetkým bezpečným miestom a priestorom, kde mladým ľuďom niekto pomôže, ak sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Veľmi dôležitým aspektom je dôvera, teda je potrebné, aby sa mladí ľudia mali v škole na koho obrátiť. Dôležité je, aby mladí ľudia získavali v škole určitý typ podpory a aby boli vedení k tomu, aby si žiaci a študenti navzájom, ale aj spoločne s dospelými pomáhali. Podporu by podľa našich respondentov mali dostávať najmä študenti, ktorí pochádzajú z komplikovaného rodinného prostredia, nemajú možnosť oprieť sa o svojich blízkych, prípadne zlyháva ich bezprostredné okolie. Ďalšou úlohou, ktorú by podľa mladých ľudí v našom výskume mala plniť škola, je zapájanie a inklúzia menšín. To je veľmi dôležité z hľadiska nášho výskumu, pretože táto téma býva často veľmi opomínaná. Školy by v tomto zmysle mali nasledovať základné hodnoty rešpektu k rozmanitosti a podporovať mladých z rôznych skupín, aby sa v nej mohli cítiť dobre. Podľa mladých ľudí je zároveň škola veľmi dôležitým priestorom pre vzájomné stretávanie, spoznávanie, vytváranie vzťahov a väzieb – je to prvá inštitúcia v živote, kde sa môžu mladí učiť, ako vytvárať kvalitné vzťahy, ako sa navzájom rešpektovať. Škola je priestorom pre vytváranie dôležitých priateľstiev, ktoré môžu fungovať aj ako pomocná a záchranná sieť, ak zlyhávajú iné zdroje pomoci.

Mnoho mladých vo výskume uviedlo, že získavajú podporu aj od učiteľov. Ide však vždy o konkrétnych učiteľov, ktorí sú empatickí a vedia počúvať, pomáhať študentom a reagovať na ich potreby. Podľa viacerých vždy závisí od konkrétneho učiteľa alebo učiteľky, či sú dostatočne empatickí alebo sa venujú len samotnému vzdelávaciemu procesu. Na väčšine škôl teda nejde o systémový prístup. Pre mnohých mladých ľudí z nášho výskumu bolo veľmi dôležité, aby sa mohli o svojich problémoch radiť so svojimi rovesníkmi alebo priateľmi. Tí im podľa nich často vedia dať veľmi silnú podporu, lebo rozumejú problémom, ktoré človek má a často zdieľajú aj spoločné obavy alebo témy, ktoré ich zaujímajú. Skôr ako na dospelých sa preto obracajú skôr na svojich blízkych.

Ukazuje sa, že systém poradenstva do veľkej miery na Slovensku zlyháva. Viacerí z našich respondentov vo výskume vôbec nevedeli, či takéto zariadenia v ich okolí existujú. Prípadne uvádzali, že dnes by už vedeli, za kým majú ísť, ale počas základnej alebo strednej školy o možnosti navštíviť psychológia vôbec nevedeli. Veľmi dôležitým zistením, ktoré priniesli najmä mladí ľudia z LGBTI+ komunity bolo to, že nemajú dôveru k bežným poradenským zariadeniam, pretože podľa nich tieto zariadenia nie sú dostatočne pripravené poskytovať adekvátnu psychologickú pomoc ľuďom z menšín.

Mladí ľudia vo výskume oveľa častejšie identifikovali ako pomoc rôzne mimovládne organizácie, ktoré sa zameriavajú na pomoc konkrétnym mladým z jednotlivých skupín. Samospráva mladých ľudí tiež podporuje, obvykle však len symbolicky. Chýba podpora pre aktivity zamerané aj na mladých zo zraniteľných skupín.

To, čo mladým ľuďom v našom výskume chýbalo najviac, boli komunitné centrá alebo priestory, kde by mohli spoločne tráviť čas. Mnohí mladí ľudia vo výskume mali pocit, že v prvom rade by mesto malo systematicky mapovať potreby mladých ľudí, či už vo všeobecnosti alebo potreby špecifických skupín. Iba tak je možné reagovať na ne a vytvárať adekvátne podmienky na to, aby mohli v meste viesť plnohodnotný život. S tým sa spája aj téma komunikácie s mladými, vypočutie ich hlasu a zapájanie rôznych skupín mladých ľudí do rozhodovania na lokálnej úrovni.

Negatívne skúsenosti a vnímanie menšín

Negatívne stereotypy týkajúce sa menšín vedú často až k otvoreným prejavom nepriateľstva. Viacerí mladí z prostredia menšín uvádzali aj skúsenosť s otvorene nepriateľskými prejavmi.  Hoci mali tieto prejavy skôr slovnú ako fyzickú povahu, príslušníci menšín musia byť stále v strehu, či im potenciálne nehrozí nejaké nebezpečenstvo kvôli ich menšinovej príslušnosti. Tieto negatívne zážitky sa diali väčšinou na verejnosti a ich zdrojom boli skôr neznámi ľudia.

Mladí z menšín nemajú pocit, že sú v inej situácii ako mladí z majority. Nemajú pocit, že by boli v porovnaní s mladými z majority výrazne limitovaní v tom, aké majú v živote príležitosti, hoci sami priznali, že musia prekonávať množstvo bariér, ktoré čiastočne vyplývajú aj z ich menšinovej príslušnosti.

Podľa respondentov nášho výskumu sú menšiny na Slovensku vnímané negatívne. Mladí z menšín si to vysvetľujú napríklad tým, že počas socializmu sa ľudia nestretávali s inakosťou, navyše akákoľvek odlišnosť sa javila ako nežiadúca a nepotrebná. V tejto súvislosti aj uvádzali, že menej rešpektujúco sa správajú najmä starší ľudia v porovnaní s mladými. Prostredie v Bratislave zároveň vnímali ako tolerantnejšie.

Skúsenosti s participáciou

Mladí ľudia, ktorí sa angažujú, sú aktívni hlavne v projektoch a aktivitách rôznych neziskových organizácií, spolkov či združení, niektorí si vytvorili svoje vlastné projekty.

K prvým možnostiam participácie sa môžu dostávať v škole prostredníctvom rôznych parlamentov alebo vysokoškolských spolkov. Práve v škole môžu získať prvú skúsenosť a motiváciu zapájať sa ďalej. Dôležité sú aj rôzne organizácie, spolky a rovesníci, prípadne niekto, kto im je vzorom. Motivovať mladých ľudí môže silno aj potreba zmeny systému alebo prostredia, v ktorom sa pohybujú či pomoc ostatným. Hlavnými bariérami, ktoré bránia v zapájaní sa mladých ľudí, môže byť nedostačujúca ponuka aktivít, ktorá sa nestretne s tým, čo by ich v živote zaujímalo. Niektorí mladí nemusia mať motiváciu sa zapájať vôbec z rôznych dôvodov, najčastejšie to môže byť málo voľného času a aktivity mimo školy či práce. Pomôcť by mohlo viac možností a informácií o tom, kde sa mladí ľudia môžu zapájať. Pokiaľ v škole nie je vytvorené prostredie na participáciu, niektorým mladým ľuďom sa môže ťažšie hľadať priestor na participáciu, ak nepoznajú organizácie, projekty alebo spolky či ostatných mladých ľudí, ktorí by im s možnou participáciou pomohli.

Foto: Day Banks, unsplash.com

Článok vznikol v rámci projektu „A Part for All – promoting participation of diverse youth“. Projekt podporila Európska únia v rámci programu Erasmus+ 2021-2027 – KA210-mládež