Editorial

S druhou vlnou pandémie koronavírusu sa opäť pomaly uzatvárame v našich domovoch. Školy sa zatvárajú do karantén, mnohé prechádzajú na dištančné vzdelávanie. Opatrenia vlády sa menia zo dňa na deň, s čím prichádza aj veľká neistota ľudí, stres a obavy z ďalšieho vývoja.

Druhé číslo Menšinovej politiky v roku 2020 vychádza v čase, kedy ešte nemožno vyhodnocovať dopady jesennej vlny pandémie na menšiny a zraniteľné skupiny. Budeme sa im preto venovať v poslednom, treťom vydaní nášho magazínu koncom roka. Dovtedy budeme v CVEKu podrobne sledovať kroky vlády a ostatných inštitúcií v situácii, ktorá viac ako kedykoľvek v minulosti ovplyvňuje vzájomné vzťahy v spoločnosti a sociálnu súdržnosť.

Uplynulé týždne sme preto venovali analýze najdôležitejších udalostí v oblasti menšinovej politiky z jesene tohto roka. K pandémii sa vraciame článkom o tom, ako sme (ne)zvládli prvú vlnu v školstve a ako sa niekoľko desiatok tisíc detí počas prvého lockdownu prakticky vôbec nevzdelávalo. Elena G. Kriglerová sa vo svojom článku zameriava aj na to, ako ministerstvo školstva využilo leto na prípravu vzdelávania počas predpokladanej druhej vlny pandémie a s ňou spojeného opätovného zavedenia dištančného vzdelávania.

Vraciame sa aj k policajnej razii v Moldave nad Bodvou. Michaela Píšová vo svojom texte analyzuje vývoj v tejto kauze za posledných sedem rokov – od samotnej razie až po rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý konštatoval (podobne ako úrad ombudsmanky predtým) mnohé pochybenia štátnych úradov a porušenia práv Rómov. Jana Kadlečíková vo svojom texte zas mapuje súdny proces s Mariánom Kotlebom, ktorý bol v októbri (zatiaľ) neprávoplatne odsúdený na štyri roky a štyri mesiace za založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd.

Ďalšie kroky vlády, ktorú v posledných mesiacoch zamestnával najmä boj s koronavírusom, sledujeme v niekoľkých ďalších článkoch. Svetluša Surová analyzuje zákon o občianstve, ktorý si nová vláda dala za cieľ zmeniť. Rozhovor so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny zas osvetľuje potrebu prijatia zákona o národnostných menšinách a ďalšie potrebné kroky vedúce k spravodlivejšej menšinovej politike. V analýze Plánu obnovy, ktorý vláda zverejnila len pred pár týždňami sa venujeme tomu, nakoľko si vláda všíma tému integrácie Rómov a riešenia ich nepriaznivej situácie.

Migračnú politiku analyzujeme v dvoch textoch – Alena H. Chudžíková sa vo svojom texte venuje návrhu novej Migračnej politiky a Elena G. Kriglerová zas potrebe vytvorenia lepšieho inštitucionálneho mechanizmu, ktorý by tému migrácie a integrácie zastrešoval a vzájomne prepájal.

Prajeme príjemné čítanie.