Čo prináša zmena v sčítaní obyvateľstva pokiaľ ide o menšiny a zber údajov o národnosti

Nadchádzajúce sčítanie obyvateľov, ktoré sa má uskutočniť budúci rok od 15. februára do 31. marca bude elektronické, integrované a samo-sčítavacie. Tento cenzus je dôležitý aj pre národnostné menšiny. Doteraz bolo možné v sčítaniach obyvateľstva označiť iba jednu národnosť. Novinkou najbližšieho sčítania je zisťovanie druhej národnosti. V článku preto analyzujem, ako je termín národnosť definovaný a zameriavam sa na to, čo sa vlastne v sčítaní bude zisťovať a akým spôsobom. Poukážem na to, o čom zozbierané  údaje o národnosti v cenze vypovedajú a ako k nim treba kriticky pristupovať. Článok hodnotí, ako slovenská prax korešponduje s najnovšími vedeckými poznatkami týkajúcimi sa identity, národnosti a príbuzných konceptov, ale i s medzinárodnou praxou a odporúčaniami pre zber údajov týkajúcich sa identít jednotlivcov. Najprv sa však pozrime na to, prečo sa údaje o identite obyvateľov zbierajú a či sa takéto údaje vôbec majú zhromažďovať.

Zbierame údaje o rase a etnicite, aby sme predišli rasizmu a diskriminácii?

Údaje o národnej, resp. národnostnej, občianskej a etnickej identite obyvateľov sa v jednotlivých krajinách zhromažďujú rôznymi spôsobmi a na rôzne účely. Zber týchto dát sa v praxi využíva napríklad na vytvorenie informačnej bázy pre analýzy, vyhodnocovanie, rozhodovanie, ale i na tvorbu rôznych druhov politík, napríklad menšinových.

Na úrovni Organizácie spojených národov sa štatistická kategorizácia obyvateľstva a podrobný zber dát, ktorý umožňuje ich následné členenie, považujú za dôležité nástroje identifikácie nerovností.1 Na globálnej úrovni sa presadzuje názor, že zber etnických údajov je významný pre prijímanie opatrení umožňujúcich zachovanie a prežitie rôznych etnických skupín.2 Komisia proti rasizmu a intolerancii Rady Európy tiež vníma zber etnických dát ako dôležitý inštrument pre monitorovanie diskriminácie, tvorbu antidiskriminačných politík, podporu rovnosti príležitostí, ako aj na hodnotenie týchto opatrení.3

Poradný výbor pre Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (ďalej len rámcový dohovor) odporučil vo svojom poslednom uznesení Slovenskej vláde, aby pokračovala „v zhromažďovaní pravidelných údajov o situácii a prístupe k právam osôb patriacich k národnostným menšinám v úzkej spolupráci s predstaviteľmi menšín,“ aby sa pri tvorbe všetkých súvisiacich politík vychádzalo zo spoľahlivých údajov o rovnosti.4 V štvrtej hodnotiacej správe poradný výbor zdôraznil potrebu zberu štatistických údajov o obyvateľstve, ale taktiež odporučil, aby táto štatistika bola doplnená informáciami zhromaždenými nezávislým výskumom. V prípade použitia štatistiky ako základu pre uplatňovanie menšinových práv, mala by byť analyzovaná v spolupráci s predstaviteľmi menšín.5

Aj keď medzinárodné organizácie odporúčajú zber údajov o občianstve, národnej/národnostnej alebo etnickej identite, jazyku, náboženstve, pohlaví, rode a podobne, ide o osobné6 a  veľmi citlivé údaje. Ak sú tieto údaje zneužité, môžu byť menšiny vďaka nim vystavené diskriminácii, exklúzii či prenasledovaniu. Etnické údaje môžu vykresľovať určité skupiny obyvateľstva buď ako obete alebo ako bremeno spoločnosti.7 Zber údajov o identite jednotlivcov je meč s dvojitým ostrím a treba k nemu pristupovať veľmi opatrne.8

Identita je v sociálnych vedách dôležitý koncept už niekoľko desaťročí. Aj to, že vzniká diskusia o zhromažďovaní údajov o etnickej/národnostnej identite jednotlivcov, poukazuje na význam, ktorý identita má nielen pre jednotlivcov, ale i pre spoločenský a politický život. Nasledujúca časť predstaví stručný prehľad definícií pojmov identita, národnosť a etnická identita v spoločenských vedách.

Definovanie pojmov identita, národnosť a etnická identita v spoločenských vedách

Sociálni vedci sa zhodujú na tom, že identita nie je „vecou“ či „vlastnosťou“. Nie je niečím, čo človek má alebo nemá. Identita sa vzťahuje na proces identifikácie, je produktom sociálnych vzťahov a konania ľudí.9 Identita sa v súčasnej relevantnej literatúre chápe ako proces a sociálny konštrukt a nie ako niečo „vlastnené“ alebo „vrodené“. V relevantnej politologickej literatúre sa koncept identity vzťahuje na sociálnu kategóriu definovanú pravidlami členstva a charakteristickými atribútmi, ako i na očakávané správanie, sociálne odlišné znaky, ktorými sa človek pýši alebo na ne nazerá ako na nezmeniteľné.10

Identity sa dnes považujú za fluidné, multidimenzionálne a personalizované sociálne konštrukty, ktoré odrážajú sociálno-historické kontexty.11 Taktiež prevláda názor, že ľudia môžu mať viac identít, a to kvôli rôznym rolám v spoločnosti, ktoré zastávajú.12 V sociológii sa identita považuje za spojivo medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Teória identity chápe identitu ako činiteľa, ale i teoretický konštrukt. Podľa teórie identity jednotlivci existujú iba v kontexte sociálnej štruktúry a identity jednotlivca možno odvodiť z ich rolí v spoločnosti, skupín, do ktorých patria, ako aj od ich osobných charakteristík.13

Príkladom môžu byť štúdie kolektívnych identít slovenskej menšiny v Srbsku, ktoré poukazujú na to, že príslušníci menšín môžu mať viac kolektívnych identít, ktorým pripisujú rôzny význam a dôležitosť.14 Štúdia z roku 2020 identifikovala viacnásobné a odlišné kolektívne identity a poukázala na komplexné vzťahy medzi etnickými, národnými, subnárodnými a teritoriálnymi identitami. Pre príslušníkov slovenskej menšiny v Srbsku sú príznačné odlišné národné, etnické, regionálne a iné sociálne identity, ktoré koexistujú a líšia sa významom, ktorý pre svojich nositeľov majú.

Termín národnosť sa v slovenskom jazyku vzťahuje na príslušnosť k národu. Môže ním byť myslený menšinový národ alebo časť národa žijúca mimo svojho štátu, ale aj etnikum.15 Anglický ekvivalent tohto termínu by bol nationality. V hovorovej reči sa pod týmto termínom v angličtine chápe príslušnosť k národu (aj právna),16 ako i skupina ľudí rovnakej rasy, náboženstva a tradícií.17 Koncept „nationality“ podľa Európskeho dohovoru o občianstve znamená právne puto medzi osobou a štátom a nevzťahuje sa na etnický pôvod.18

Národnosť ako koncept môže znamenať príslušnosť k národu v etnickom a politickom slova zmysle. V politickom zmysle sa národnosť vzťahuje na štátnu príslušnosť (občianstvo). Pojem národnosť pritom úzko súvisí s príbuznými koncepciami, akými sú nacionalizmus a národ. Od týchto významov sa odvodzuje i samotné chápanie konceptu národnosti. Nacionalizmus je v odbornej literatúre konceptualizovaný z dvoch perspektív – primordialistickej a konštruktivistickej. Primordialisti považujú národné identity za pevné, exogénne voči všetkým ostatným spoločenským javom a za hlavné identity vo vzťahu k iným kolektívnym identitám. Konštruktivisti, naopak, vnímajú národnú identitu ako formovateľnú a podliehajúcu množstvu sociálnych vplyvov. Klasifikácie nacionalizmov sa líšia, ale zvyčajne sa rozlišujú dva typy: etnokultúrny nacionalizmus zahŕňajúci vedomie spoločného pôvodu a histórie a občiansky nacionalizmus opierajúci sa o myšlienku príslušnosti k jednému štátu. Rozdiel v pozíciách primordialistov a konštruktivistov je založený na tom, ako je definovaný koncept národa.19

Termín národ má iný význam v krajinách západnej Európy a v Severnej Amerike a iný v juhovýchodnej Európe.20 Na západe sa termín národ používa ako synonymum pre krajinu, obyvateľstvo ako i občanov štátu. V juhovýchodnej Európe sa pod týmto termínom chápe iba etnický národ. Takéto vnímanie národa je založené na predpoklade krvnej príbuznosti a spoločných charakteristík, akými sú jazyk, náboženstvo a iné folklórne znaky jednotlivcov.

V relevantnej literatúre sa národy považujú za ideologické konštrukcie, ktoré vytvárajú abstraktné komunity a ktoré tvoria spojenie medzi kultúrnymi skupinami a štátom.21 Dnes prevažuje názor, že národy sú produktom nacionalistických ideológií. Benedikt Anderson22 definuje národ ako mentálny obraz politického spoločenstva. Aj keď si väčšina národov predstavuje seba samých ako staré fenomény, národy sú výsledkom moderny.

Etnická identita sa v sociálnych vedách chápe ako centrálna podstata etnicity.23 V posledných päťdesiatich rokoch vedci zdôrazňovali etnicitu ako sociálne konštruovaný fenomén.24 V súčasnosti prevládajúce názory naznačujú, že etnická identita je fluidná, vzťahová a situačná. Mnoho vedcov považuje etnické hranice za neustále sa meniace, aj keď nie bez obmedzení.25 Obrovské množstvo literatúry z oblasti komparatívnej politiky napriek tomu stále považuje etnickú identitu za niečo jedinečné, nadčasové a stále.26

Vedci z rôznych škôl a prístupov navrhli buď klasifikáciu alebo niektoré definičné charakteristiky etnickej identity.27 Najčastejšie používané definície etnickej identity zdôrazňujú pôvod ako dôležitú definičnú vlastnosť etnickej skupiny. Pôvod môže byť definovaný rozličnými spôsobmi, napríklad spoločnými predkami, spoločným mýtom o pôvode, spoločným jazykom, spoločnou kultúrou alebo spoločnou vlasťou. Naproti tomu Chandra28 navrhla vynechať pri definovaní etnickej identity v komparatívnej politike takmer všetky predtým používané definičné kritériá. Definuje potom etnickú identitu ako podmnožinu kategórií identít, v ktorých je členstvo determinované atribútmi spojenými s pôvodom alebo atribútmi, o ktorých sa predpokladá, že sú s pôvodom spojené. Ide o minimalistickú definíciu etnickej identity.

Pokiaľ ide o definovanie pojmov národnosť, národ, etnicita a etnická identita, konštruktivizmus získal dominantné postavenie. Národné a etnické identity sú konštrukcie, nie sú „prirodzené“.29

Teraz sa pozrime ako sa tieto termíny a koncepcie chápu na medzinárodnej a národnej úrovni.

Konceptualizácia termínov na medzinárodnej a národnej úrovni

V rámci Organizácie spojených národov sa etnicita považuje za veľmi heterogénny koncept, keďže sa naprieč krajinami chápe a meria rôzne. Kritériá na identifikovanie etnických skupín môžu byť tiež rôzne.30 Na pôde OSN sa však dospelo k dohode, že žiadne medzinárodné kritériá na identifikovanie etnických skupín nemôžu byť odporúčané.31

Na pôde Rady Európy sa termín národ považuje za „hlboko zakorenený v kultúre a histórii ľudí a zahŕňa základné prvky ich identity“. V niektorých členských štátoch Rady Európy sa tento pojem používa na označenie občianstva, kým v iných na označenie etno-kultúrnej komunity. Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia z roku 2006 Rady Európy nazerá na etno-kultúrne spoločenstvo ako na kultúrnu realitu, kultúrny fakt alebo kultúrny status.32

V slovenskej legislatíve sa používajú termíny národ, národnostné menšiny, etnické skupiny, národnosť. Nie vždy sú však jasne definované alebo vysvetlené. Slovenská ústava, jazykový zákon a dokonca aj zákon o zahraničných Slovákoch33 zdôrazňujú etnické chápanie slovenského národa a robia rozdiel medzi etnickými Slovákmi, slovenským jazykom a ostatnými občanmi Slovenska, ktorí sú príslušníkmi národnostných a etnických menšín.34 Keď sa v Preambule Ústavy SR hovorí „My slovenský národ…spolu s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcimi na území Slovenskej republiky,“ ide o etnické chápanie slovenského, ale i menšinových národov. Koniec preambuly hovorí, že slovenský národ spolu s menšinami tvoria občanov Slovenskej republiky.35

Aj konceptualizácia slovenského jazyka v preambule jazykového zákona podporuje etnické chápanie slovenského národa. Uvádza sa tu, že „že slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky…“.36 Slovenský jazyk je týmto zákonom ustanovený ako štátny jazyk, ktorý má prednosť pred ostatnými jazykmi v Slovenskej republike (článok 1 ods. 2).

Národnosť sa viackrát spomína v Ústave SR, ale nie je definovaná. Na území Slovenskej republiky sa zaručujú základné práva a slobody všetkým bez ohľadu na národný pôvod alebo príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, okrem iného. Zakazuje sa poškodzovanie, zvýhodňovanie alebo znevýhodňovanie jednotlivcov na základe týchto charakteristík. Každý jednotlivec má okrem toho právo slobodne sa rozhodovať o svojej národnosti. Je zakázané ovplyvňovanie tohto rozhodovania ako i odnárodňovanie (čl. 12, odseky 2 a 3 Ústavy SR).

Aj keď ústava upravuje v článkoch 33 a 34 základné práva národnostných menšín a etnických skupín na území Slovenskej republiky, tieto pojmy nedefinuje. Garantuje príslušníkom týchto menšín, „že príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu“ (článok 33 Ústavy SR).

Národnosť je definovaná napríklad v metodických pokynoch pre vypĺňanie výkazov na stredných školách ako „príslušnosť obyvateľa k národu alebo k etnickej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť“.37Štatistický úrad Slovenskej republiky (ďalej len ŠÚ SR) definuje národnosť ako príslušnosť obyvateľa k národu alebo etnickej skupine.38

Národnosť v sčítaní obyvateľstva 2021: čo sa bude zisťovať, akým spôsobom a prečo?

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa má uskutočniť začiatkom budúceho roka prináša niekoľko noviniek. Domy a byty budú sčítané obcami, resp. mestskými časťami Bratislavy a Košíc. Obyvatelia sa budú sčítavať sami, povinne a elektronicky. Následne budú výsledky integrované, čiže sa budú prepájať údaje získané od obcí a samotného obyvateľstva s údajmi z existujúcich administratívnych zdrojov a registrov.39 Sčítanie obyvateľstva bude obsahovať menej otázok ako predtým. Prvýkrát sa bude zisťovať aj druhá národnosť.  

Hlavným cieľom sčítania obyvateľov z hľadiska ich príslušnosti k národnosti alebo etniku so zreteľom na materinský jazyk „je získať čo najpresnejší, t. j. komplexný a štruktúrovaný obraz národnostného zloženia obyvateľstva na Slovensku vrátane zistenia spoľahlivých údajov o používanom jazyku obyvateľov v istých etapách života a istých sférach spoločnosti“.40 Podľa Národného akčného plánu Sčítania obyvateľov41, domov a bytov 2021 na roky 2017 – 2020 práve príslušnosť obyvateľstva k národnosti alebo etniku je kritériom, ktoré si vyžaduje špecifický prístup, keďže je určujúce pre implementáciu národnej legislatívy, konkrétne zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.42

V nadchádzajúcom cenze sa bude národnosť obyvateľov zisťovať dvomi otázkami. Prvá sa pýta respondentov na národnosť a druhá na to, či sa hlásia aj k inej národnosti.43 Ako už bolo spomínané, štatistický úrad definuje národnosť ako príslušnosť obyvateľa k národu alebo etnickej skupine, pričom obyvateľ môže v sčítaní uviesť aj údaj o druhej národnosti.44 Takáto konceptualizácia je problematická z hľadiska definície a obsahového rozhrania pojmu. Definícia nie je dostatočne jasná ani jednoznačná, keďže je založená na termínoch, ktoré neboli predtým presne vymedzené.

Dalo by sa tvrdiť, že definícia národnosti ŠÚ SR reflektuje bežný, resp. hovorový význam termínu národnosť, ale opomína súčasné poznatky zo sociálnych vied ohľadne pojmu národnosť a príbuzných koncepcií, akými sú národ a etnicita. Národ možno chápať v etnickom alebo občianskom, čiže politickom slova zmysle, ale i z hľadiska právneho vzťahu. Etnické chápanie slovenského národa by napríklad znamenalo, že ho tvoria len etnickí Slováci. Občianska perspektíva by zahrnula do slovenského národa všetkých občanov, prípadne obyvateľov bez ohľadu na ich etnicitu. K politickému slovenskému národu patria tí, čo majú slovenské občianstvo čiže slovenskú štátnu príslušnosť. V súčasnej relevantnej literatúre však prevláda názor, že národy sú sociálne a ideologické konštrukcie, ktoré vytvárajú abstraktné (politické) komunity. Taktiež sa v literatúre rozlišujú národy a etnické skupiny. Z týchto dôvodov štatistická klasifikácia národnosti nie je dostatočne jasne zadefinovaná, keďže obsahuje vzájomne sa vylučujúce kategórie a nereflektuje najnovšie vedecké poznatky v súvislosti s kolektívnymi identitami. Tento nedostatok môže spôsobovať problémy pri zbere a vyhodnocovaní údajov o kolektívnych identitách jednotlivcov.

Jednotlivci môžu mať viacnásobné a odlišné sociálne identity, ktoré pre nich môžu mať rôzny význam v rôznych situáciách. Ak by sme v cenze uplatnili definíciu národnosti alebo etnicity ako sociálnej kategórie na základe definičných atribútov členstva, museli by sme zbierať údaje práve o týchto atribútoch, čo je v praxi nemožné.

Teraz sa pozrime na spôsob zisťovania národnosti u obyvateľov, znenie otázok a možnosti odpovedí ohľadne národnosti v nadchádzajúcom sčítaní obyvateľstva. Prvá otázka sa obyvateľov pýta: Aká je vaša národnosť? Obyvatelia budú môcť na základe vlastného rozhodnutia v rámci tejto otázky uviesť jednu národnosť, resp. vybrať si ju z rolovacieho zoznamu. Ak v tomto zozname nebude národnosť, ku ktorej sa chce obyvateľ prihlásiť, bude si môcť svoju národnosť dopísať.45 Druhá otázka sa obyvateľov pýta: Hlásite sa aj k inej národnosti? Podľa Jasmíny Stauder, hovorkyne SODB (9. decembra 2020), otázka o druhej národnosti ponúka dve možné odpovede: „Hlásim sa k ďalšej národnosti” a „Nehlásim sa k žiadnej ďalšej národnosti“. Pri zakrúžkovaní prvej odpovede si obyvatelia budú môcť vybrať ďalšiu národnosť, ku ktorej sa hlásia. Obyvatelia nebudú mať možnosť vyjadriť sa „Neviem” alebo „Nechcem sa vyjadriť” pri žiadnej z otázok zo sčítacieho formulára.   

Spomínala som, že SODB 2021 je povinné pre všetkých obyvateľov Slovenska. Podľa Jasmíny Stauderovej, hovorkyne SODB 2021 (6. decembra 2020), obyvatelia budú povinní odpovedať na všetky otázky, vrátane tých, ktoré sa týkajú ich národnosti.

Otázky ohľadne identít jednotlivcov, najmä tie, ktoré sa týkajú národnosti a etnicity, patria medzi osobné a veľmi citlivé údaje. Preto by v prvom rade mali byť dobrovoľné. Obyvateľom by teda malo byť ponechané právo, aby sa rozhodli, či sa k nim vyjadria alebo nevyjadria. Obyvatelia by zároveň mali slobodne, bez nátlaku a na základe vlastného rozhodnutia uviesť svoju národnosť alebo etnicitu. Otázky ohľadne národnosti a etnicity by mali byť otvorené, bez vopred stanovených kategórií výberu a mali by umožniť viaceré odpovede.

Ako problematické vnímam vopred definované kategórie, v tomto prípade národov alebo etnických skupín, a to z viacerých dôvodov: sú určené zvonka; neobsahujú dvojité alebo viacnásobné identity; ich význam a interpretácia môže byť nejasná a inak chápaná rôznymi aktérmi a samotnými obyvateľmi. Ak vychádzame z toho, že rôzne skupiny sú sebadefinujúce, nemôžu im byť nanútené alebo určené kategórie zvonka. Keby sa v cenze dôsledne aplikoval princíp sebaidentifikácie, potom by bolo možné identifikovať kategórie identít, ktoré nie sú síce obsiahnuté v sčítacom hárku, národnej alebo medzinárodnej praxi a práve, ale ide o identifikácie, ktoré obyvatelia považujú za im vlastné a ktorými sami žijú.

Záver

Identita je dôležitá nielen pre jednotlivcov, komunity, ale i pre celú spoločnosť. Na zber a interpretáciu údajov o identitách jednotlivcov môžu mať veľký vplyv použité koncepty, definičné kategórie a metodologické prístupy. Použitie nejasných a nejednoznačných konceptov môže spôsobiť nielen konceptuálny, ale i praktický problém pri zbere dát. Pri sčítaní obyvateľstva by mali byť jednoznačne definované termíny, koncepty, ale i kritériá, resp. premenné, na základe ktorých sa zber údajov robí. Ak nevieme presne, čo je národnosť, nemôžeme o tom zbierať presné údaje. Taktiež treba myslieť na to, že koncepty kolektívnych identít predstavujú sociálne konštrukty, ktorých významy a interpretácie sa menia v priestore a čase, a v súčasnosti môžu byť rôzne konceptualizované a definované z hľadiska vedy, práva, ako i samotnej praxe, ale i odlišne konštruované jednotlivcami.

Spôsob, akým sú otázky a odpovede štruktúrované, do značnej miere ovplyvňuje odpovede, a tým aj výsledok sčítania. Ak Ústava SR garantuje jednotlivcom právo slobodne sa rozhodovať o svojej národnosti, tak toto právo nemôže byť nikomu upreté, obmedzené alebo ovplyvnené vopred definovanými kategóriami výberu a stanovenými možnosťami odpovedí v cenze.

V praxi môže nastať diskrepancia v chápaní národnosti. Obyvatelia sa napríklad nemusia vyjadriť o svojej skutočnej identite či identitách. Limitované odpovede na jednu alebo dve národnosti nemusia zachytiť všetky viacnásobné identity, ktorými obyvatelia žijú. Preto cenzus nemôže predstavovať „najpresnejší a komplexný štruktúrovaný obraz národnostného zloženia obyvateľstva“. Cenzus v otázkach národnosti alebo etnicity z dôvodu terminologických a metodologických limitov nemôže poskytovať skutočný, resp. faktický prehľad národnostného alebo etnického zloženia obyvateľstva. Sčítanie obyvateľstva ohľadne národnostnej štruktúry predstavuje len orientačnú informáciu a hovorí o tom, ako sa obyvatelia rozhodli v danom momente odpovedať na otázky o národnosti a aké odpovede z tých, ktoré boli vopred ponúknuté, si vybrali. Orientačné informácie by nemali byť podmienkou na kreovanie alebo realizáciu menšinových práv. Menšinové práva sú súčasťou ľudských práv, mali by byť definované potrebami menšín a nie podmieňované orientačnými číslami z cenzu.

  1. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudksé práva (2018), ‚A human rights-based approach to data. Leaving no one behind in the 2030 agenda for sustainable development‘, dostupné na: https://www.ohchr.org/Documents/Issues/HRIndicators/GuidanceNoteonApproachtoData.pdf.
  2. United nations statistics division (2003) ‚Ethnicity: A review of data collection and dissemination‘, august 2003, str. 2, dostupné na: https://unstats.un.org/unsd/demographic/sconcerns/popchar/ethnicitypaper.pdf.
  3. Patric, S. (2007), Ethnic statistics and data protection in the Council of Europe countries. Study report, Strassburg, Council of Europe.
  4. Rada Európy (2016), Resolution CM/ResCMN (2016) 6 on the implementation of the Framework Convention for the Protection of National Minorities by the Slovak Republic, dostupné na: https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectId=09000016806429ea.
  5. Poradný výbor pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín (2014), ‚Fourth opinion on the Slovak republic adopted on 3 December 2014‘, str. 8, dostupné na: http://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=0900001680303190.
  6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, Úradný vestník L 281, 23/11/1995 P. 0031 – 0050, článok 2, odsek a), dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legalcontent/EN/TXT/HTML/?uri=CELEX:31995L0046&from=EN.
  7. Patric, S. (2007), Ethnic statistics and data protection in the Council of Europe countries. Study report, Strassburg, Council of Europe.
  8. Surová, S. (2019), ´Serbian model of national cultural autonomy and non-territorial autonomy and its contemporary challenges for collective identities/identification and political participation of national minorities´, príspevok prezentovaný na prvej konferencii ENTAN, Belehrad, 22.-23. novembra 2019.
  9. Nagel, J. (1995), ´American Indian Ethnic Renewal: Politics and Resurgence´, American Sociological Review, 60(6), s. 947–965; Laitin, D. D. (1998), Identity in Formation: The Russian-Speaking Populations in the Near Abroad´, European Journal of Sociology, 36(2), s. 281-316; Chandra, K. (2012), Constructivist Theories of Ethnic Politics, New York, Oxford University Press; Chandra, K. (2006), ´What is Ethnic Identity and Does it Matter?´, Annual Review of Political Science, 9, s. 397–424; Burke, P.J., Stets, J.E. (2009), Identity Theory, Oxford, Oxford University Press; Gibbons, J. L., Ashdown, B. K. (2010), ´Ethnic Identification, Attitudes, and Group Relations in Guatemala´, Psychology, 1, s. 116–127.; Ashdown, B. K. et al. (2011), ´The Influence of Social and Individual Variables on Ethnic Attitudes in Guatemala´, Psychology, 2(2), s. 78–84; Jenkins, R. (2014). Social Identity (Key Ideas), New York, Routledge; Lawler, S. (2014), Identity: Sociological Perspectives, Cambridge, Polity Press.
  10. Fearon, J. D. (1999), ´What is Identity (as We Now Use the Word)?´, dostupné na: https://web.stanford.edu/group/fearon-research/.
  11. Howard, J. A. (2000), ´Social Psychology of Identities´,  Annual Review of Sociology, 26, s. 367–393.
  12. Burke, P.J., Stets, J.E. (2009), Identity Theory, Oxford, Oxford University Press; Chandra, K. (2012), Constructivist Theories of Ethnic Politics, New York, Oxford University Press; Koos, A.K. (2012), ´Common Origin, Common Power, or Common Life: The Changing Landscape of Nationalisms´, Open Journal of Political Science, 2(3), s. 45–58.
  13. Burke, P.J., Stets, J.E. (2009), Identity Theory, Oxford, Oxford University Press
  14. Surova, S. (2018), ´National and Ethnic Identifications among the Slovak Diaspora in Serbia: Stranded Between State(s) and Ethnicity?´, Nationalities Papers, 46(6), s. 1081–1100; Surova, S. (2020), ´Identity from a conceptual and empirical perspective: a case study of the multiply identifications of Slovak diaspora living in Serbia´, Diaspora Studies, 13(2), s. 189-212.
  15. Elektronický lexikón slovenského jazyka, navštívené dňa 15. novembra 2020, dostupné na: http://slex.sk/index.asp.
  16. Lexico online dictionary, dostupné na: https://www.lexico.com/definition/nationality.
  17. Cambridge dictionary, dostupné na: https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/nationality.
  18. Rada Európy, Európsky dohovor o občianstve, ETS No. 166, 1997, článok 2, a).
  19. Surova, S. (2020), ´Identity from a conceptual and empirical perspective: a case study of the multiply identifications of Slovak diaspora living in Serbia´, Diaspora Studies, 13(2), s. 189-212.
  20. Stanovčić, V. (2008), ‚Pojam nacionalne manjine i tretiranje individualnih i kolektivnih prava‘. Godišnjak Fakulteta političkih nauka, 2(2), s. 479-503.
  21. Gellner, E. (2003), Nacionalismus, Brno, Centrum pro stadium demokracie a kultury; Anderson, B. (2006), Imagined Communities: Reflections On the Origin and Spread of Nationalism, London/New York, Verso.
  22. Anderson, B. (2006), Imagined Communities: Reflections On the Origin and Spread of Nationalism, London/New York, Verso.
  23. (1995), ´American Indian Ethnic Renewal: Politics and Resurgence´, American Sociological Review, 60(6), s. 947–965.
  24. Nagel, J. (1995), ´American Indian Ethnic Renewal: Politics and Resurgence´, American Sociological Review, 60(6), s. 947–965; Penn, E. M. (2008), ´Citizenship Versus Ethnicity: The Role of Institutions in Shaping Identity Choice´, The Journal of Politics, 70(4), s. 956–973; Chandra, K. (2012), Constructivist Theories of Ethnic Politics, New York, Oxford University Press; Chandra, K. (2006), ´What is Ethnic Identity and Does it Matter?´, Annual Review of Political Science, 9, s. 397–424; Fedor, C.-G. (2014), ´Towards a Postmodern Approach of Ethnic Community´, Postmodern Openings, 5(2), s. 71–80, dostupné na: http://postmodernopenings.com/archives/1583.
  25. Nagel, J. (1995), ´American Indian Ethnic Renewal: Politics and Resurgence´, American Sociological Review, 60(6), s. 947–965.
  26. Nagel, J. (1995), ´American Indian Ethnic Renewal: Politics and Resurgence´, American Sociological Review, 60(6), s. 947–965; Fedor, C.-G. (2014), ´Towards a Postmodern Approach of Ethnic Community´, Postmodern Openings, 5(2), s. 71–80, dostupné na: http://postmodernopenings.com/archives/1583.
  27. Weber, M. (1978), Economy and Society: An Outline of Interpretive Sociology, Berkeley, University of California Press; Horowitz, D. (2000, Ethnic Groups in Conflict, Berkley, University of California Press; Smith, A. D. (2010), Nationalism. Theory, Ideology, History, 2. vydanie, Cambridge, Polity Press.
  28. Chandra, K. (2012), Constructivist Theories of Ethnic Politics, New York, Oxford University Press; Chandra, K. (2006), ´What is Ethnic Identity and Does it Matter?´, Annual Review of Political Science, 9, s. 397–424; Fedor, C.-G. (2014), ´Towards a Postmodern Approach of Ethnic Community´, Postmodern Openings, 5(2), s. 71–80, dostupné na: http://postmodernopenings.com/archives/1583.
  29. Eriksen, T.H. (2010), Ethnicity and Nationalism: Anthropological Perspectives, 3. vydanie, New York, Pluto Press.
  30. Môže ísť o etnickú národnosť znamenajúca krajinu alebo miesto pôvodu, ide o koncept odlišný od občianstva; rasu; farbu pleti; jazyk; náboženstvo, tradície, alebo o kombináciu týchto kritérií.
  31. United nations statistics division (2003), ‚Ethnicity: A review of data collection and dissemination‘, str.2
  32. Rada Európy, Parlamentné zhromaždenie (2006), ‚Recommendation 1735 (2006)‘, článok 4, 5 a 6, dostupné na: https://pace.coe.int/en/files/17407/html
  33. Termín národnosť sa tu používa ako jedno z definičných kritérií pojmu Slovák žijúci v zahraničí. V tomto kontexte ide o slovenskú národnosť. Na preukázanie slovenskej národnosti sa využívajú na účely tohto zákona podľa článku 7, odseku 3 pri vydávaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí úradné doklady, ako napríklad rodný list alebo krstný list, výpis z matriky, osvedčenie o štátnom občianstve alebo osvedčenie o trvalom pobyte žiadateľa, ak obsahuje zápis o národnosti.
  34. S. (2020), ´Identity from a conceptual and empirical perspective: a case study of the multiply identifications of Slovak diaspora living in Serbia´, Diaspora Studies, 13(2), s. 189-212.
  35. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z., Preambula.
  36. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku SR v znení neskorších predpisov.
  37. Metodický pokyn  pre vyplňovanie štatistického výkazu Škôl (MŠVVŠ SR) 2 – 01 o strednej škole určeného pre automatizované spracovanie, dostupné na: https://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JC/VYKAZY/POKYNY/smer2.doc.
  38. Opatrenie č. 44/2020 Z.z. Štatistického úradu Slovenskej republiky z 9. marca 2020, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o charakteristikách a štruktúre zisťovaných údajov o témach podľa zoznamu, podrobnosti o spôsobe zisťovania údajov a vzory sčítacích formulárov na sčítanie obyvateľov a sčítacích formulárov na sčítanie domov a bytov.
  39. Štatistický úrad SR. ‚SODB 2021. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov´, navštívené 25. novembra 2020, dostupné na: https://www.scitanie.sk/
  40. Úrad Vlády SR, Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny, Štatistický úrad SR (2018), ‚Metodika sčítania obyvateľov z hľadiska ich príslušnosti k národnosti alebo etniku so zreteľom na materinský jazyk‘, Bratislava, dostupné na: https://www.narodnostnemensiny.gov.sk/data/files/7470_metodika-sodb-2021.pdf.
  41. Štatistický úrad Slovenskej republiky, ‚Národný akčný plán Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 na roky 2017 – 2020´, dostupné na: https://www.scitanie.sk/storage/app/media/dokumenty/Narodny_akcny_plan_SODB2021_na_roky_2017_2020.pdf.
  42. Podľa tohto zákona občania patriaci k národnostnej menšine s trvalým pobytom v nejakej obci majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny, ak tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov najmenej 15 % obyvateľov obce. Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, § 2, odsek 1). Za skupiny obyvateľov, ktorých sčítanie si vyžiada špecifický prístup, sa považujú najmä: 1) ľudia bez domova, 2) marginalizované komunity, 3) obyvatelia so zdravotným postihnutím, 4) seniori vyšších vekových kategórií, 5) obyvatelia z hľadiska príslušnosti k národnosti alebo etniku so zreteľom na materinský jazyk (pre potreby národnej legislatívy), str. 13.
  43. Opatrenie č. 44/2020 Z.z. Štatistického úradu Slovenskej republiky z 9. marca 2020, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o charakteristikách a štruktúre zisťovaných údajov o témach podľa zoznamu, podrobnosti o spôsobe zisťovania údajov a vzory sčítacích formulárov na sčítanie obyvateľov a sčítacích formulárov na sčítanie domov a bytov, príloha č. 2.
  44. § 1, odsek t) Opatrenia č. 44/2020 Z. z.
  45. Úrad Vlády SR, Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny, Štatistický úrad SR (2018), ‚Metodika sčítania obyvateľov z hľadiska ich príslušnosti k národnosti alebo etniku so zreteľom na materinský jazyk‘, Bratislava, str. 26.