Téma migrácie potrebuje zjednocujúci prístup

Téma migrácie potrebuje zjednocujúci prístup

Elena Gallo Kriglerova Menšinová politika 2020/02

Téma migrácie potrebuje zjednocujúci prístup

Migrácia je téma, ktorá prichádza a odchádza z verejného diskurzu podľa toho, nakoľko sa javí politikom ako významný „politický kapitál“. Naposledy bola v centre pozornosti koncom roku 2015, keď do Európy začali prichádzať veľké počty utečencov predovšetkým zo Sýrie, kde v tom čase intenzívne prebiehala vojna. Toto obdobie sa prelínalo s kampaňou pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali v marci 2016. Reakcie slovenských politikov boli na rozdiel od mnohých krajín západnej Európy výrazne odmietajúce. Vo verejnosti aj vďaka nepriateľským reakciám politikov rezonoval pocit ohrozenia viac než pocit solidarity s tými, ktorí opúšťajú krajiny, kde im hrozí nebezpečenstvo. Postupne sa na Slovensku usadil názor, že utečencov do krajiny prijímať nebudeme a dôrazne odmietame podieľať sa na celoeurópskych schémach ich prerozdeľovania.

Paradoxom je, že aj pred rokom 2015 bol počet žiadateľov o azyl na Slovensku dlhodobo nízky a počtom udelených azylov či iných foriem medzinárodnej ochrany Slovensko patrí k najodmietavejším v Európe.1 Túto situáciu prakticky nijako nezmenili ani udalosti roku 2015. Počty žiadateľov o azyl sa na Slovensku nijako nezvýšili ani vtedy, keď do okolitých krajín prichádzali tisíce utečencov denne.

Na druhej strane však výrazne stúpa počet cudzincov, ktorí prichádzajú do krajiny za prácou, vzdelaním, podnikaním, či z iných dôvodov. V júli 2020 žilo na Slovensku už takmer 150 tisíc cudzincov.2 V CVEKu dlhodobo poukazujeme na to, že týmto zmenám je potrebné venovať pozornosť, nastavovať kvalitné politiky a prijímať stratégie manažmentu migrácie. Zároveň je dôležité strategicky plánovať politiky integrácie cudzincov a vytvárať priaznivé podmienky pre vzájomné spolužitie medzi obyvateľmi tak, aby nevznikalo interetnické napätie a aby sa podporovala súdržnosť v spoločnosti.

Rozdrobené agendy, chýbajúce inštitúcie

V súčasnosti však takýto prístup úplne absentuje. Jediným úradom, ktorý má migráciu vo svojej kompetencii, je Migračný úrad Slovenskej republiky, ktorý však rieši výlučne tému azylu a medzinárodnej ochrany. To znamená, že pre niekoľko sto žiadostí o udelenie medzinárodnej ochrany a na integráciu niekoľkých jednotlivcov, ktorým je táto ochrana udelená, je vyčlenený samostatný úrad, kým pre tému celkovej migrácie a integrácie cudzincov neexistuje inštitucionálne zastrešenie. Momentálne sa schvaľuje nová migračná politika, ktorá však nemá jasnú ambíciu uchopiť túto tému strategicky, komplexne a s víziou do vzdialenejšej budúcnosti.

Tvorbu integračnej stratégie pre cudzincov (nielen utečencov) má zas v gescii Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Táto stratégia sa však v praxi takmer nerealizuje. Sústredenie takejto komplexnej agendy len na ministerstvo práce navyše naznačuje, akoby sa téma integrácie cudzincov týkala len trhu práce a vecí súvisiacich s gesciou ministerstva. Hodnotiace správy o plnení integračnej politiky sú veľmi vágne a formalistické.3 Podobne ako migračnej politike, aj integračnej politike chýba jasné smerovanie, vízia a ciele.

Môžeme tak povedať, že migračná a integračná politika nemá v súčasnosti „svojho pána“, a to aj napriek tomu, že počet cudzincov narastá a demografické odhady a vývoj v Európe ukazujú, že bude narastať aj naďalej.

Preto treba pozitívne oceniť záväzok novej vlády, ktorá vznikla v marci 2020 a ktorá si vo svojom programovom vyhlásení dala za cieľ posúdiť možnosť centralizovať migračnú a azylovú politiku na jednom mieste a pripraviť novú migračnú politiku do roku 2025.4 Ako píšeme v samostatnom článku v tomto čísle Menšinovej politiky, samotná migračná politika však nerieši všetky aspekty migrácie a integrácie tak, ako by bolo potrebné.

Pomohol by samostatný úrad, ktorý by inštitucionálne zastrešil tému migrácie a integrácie

Aj vzhľadom na tento prísľub začínajú postupne (najmä z neziskového sektora) silnieť požiadavky na zriadenie samostatného imigračného a naturalizačného úradu, ktorý by sa stal zastrešujúcou inštitúciou pre túto tému. Liga za ľudské práva vypracovala dokument5, ktorý komplexne navrhuje možnosti zriadenia takéhoto úradu a poukazuje na pozitíva, ktoré by takýto úrad priniesol.

Samostatný úrad by tak mohol dostať „pod jednu strechu“ okrem iného aj udeľovanie pobytov pre cudzincov, ktorí sem prichádzajú za prácou, vzdelaním, podnikaním, či z iných dôvodov. To je momentálne v gescii úradu hraničnej a cudzineckej polície. Presun tejto agendy pod imigračný úrad by umožnil scivilnenie konania o udelení pobytu, čo je bežný prístup v mnohých európskych krajinách. To by však vyžadovalo komplexnejšiu reštrukturalizáciu systému udeľovania pobytov a odstraňovanie mnohých problémov, s ktorými sa cudzinci stretávajú pri žiadosti o pobyt a na ktoré už roky poukazujú médiá, mimovládne organizácie či úrad verejnej ochrankyne práv.6

Agenda udeľovania azylov a medzinárodnej ochrany by tiež mohla a mala byť súčasťou takéhoto jednotného úradu, čím by sa docielilo efektívne zlaďovanie rôznych typov politík migrácie a integrácie. Zároveň, vzhľadom na nízke počty žiadostí o azyl a aj nízke počty udelených azylov či iných foriem medzinárodnej ochrany nie je nevyhnutné a snáď ani efektívne, aby túto agendu zastrešoval samostatný (migračný) úrad.

Samotná agenda udeľovania pobytov či rôznych foriem medzinárodnej ochrany je však len jednou z mnohých tém, ktorým by sa takýto úrad mal venovať.

Ak chceme dosiahnuť, že nad témou migrácie a integrácie cudzincov bude Slovensko uvažovať strategicky a s jasnou víziou, je potrebné, aby takýto úrad analyzoval migračné trendy, demografický a ekonomický vývoj v krajine a nastavoval efektívne stratégie, ako k téme pristupovať v budúcnosti. Mal by teda mať aj silnú analytickú zložku, aby boli všetky vytvorené politiky a opatrenia založené na dátach.

Ako sme už spomínali, integračná politika sa v praxi v podstate nerealizuje. Čiastočne aj tomu tak preto, že jednotlivé orgány verejnej moci, či už ministerstvá na centrálnej úrovni alebo orgány regionálnej a miestnej samosprávy, nemajú žiadnu metodickú, finančnú a ani odbornú podporu na realizovanie integračných politík. Úrad by preto mohol slúžiť aj ako zastrešujúci orgán pre poskytovanie rôznych typov pomoci a podpory, zároveň by bol tvorcom centrálnych integračných politík a zodpovedal by za ich dôslednú implementáciu na ďalších úrovniach verejnej správy.

Cudzincov tu bude už len viac. Je na štáte, ako tu budú žiť

Dnes už asi nemožno pochybovať, že počet cudzincov bude na Slovensku už len väčší a ich plnohodnotné zapojenie do spoločnosti je kľúčovým faktorom sociálnej súdržnosti a prevencie napätia medzi rôznymi skupinami obyvateľov. V súčasnosti dobre pripravené politiky sa odrazia na zlepšenej kvalite života jednak ľudí, ktorí do krajiny prichádzajú, ale aj ostatných obyvateľov v budúcnosti.

Preto je nevyhnutné nad touto témou uvažovať komplexne a pripraviť kvalitný inštitucionálny rámec, aby migračné a integračné politiky boli skutočne efektívne a aby obyvatelia nemuseli mať pocit ohrozenia z rozmanitosti.

Použité zdroje: