Splnomocnenec pre národnostné menšiny Bukovszky: legislatívny zámer pripravovaného menšinového zákona je výsledkom odbornej práce a nie politickej snahy
Splnomocnenec pre národnostné menšiny Bukovszky: legislatívny zámer pripravovaného
menšinového zákona je výsledkom odbornej práce a nie politickej snahy
Rozhovor viedla Svetluša Surová 16. Septembra 2020
Splnomocnenec pre národnostné menšiny Lászlo Bukovszky vidí pripravované prijatie menšinového zákona ako historickú šancu napraviť legislatívne manko. Podľa neho problém môže nastať pri otázke plánovaných menšinových samospráv. Bukovszky pritom nechce robiť z autonómnych mechanizmov strašiaka v spoločnosti. Je za vytvorenie osobitného ministerstva s menšinovou agendou, ktorá bude viazaná na jedného člena vlády. Presadzoval prijatie občianstva druhého štátu bez trvalého alebo prechodného pobytu v danej krajine, čo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zamietlo.
Koncom februára sme mali parlamentné voľby, z ktorých vzišla nová vláda na čele s premiérom Igorom Matovičom z OĽANO. Prvýkrát v histórii parlamentných volieb sa do parlamentu nedostali subjekty reprezentujúce národnostné menšiny. Na druhej strane, nová vláda si stanovila vo svojom programovom vyhlásení, že prijme zákon o národnostných menšinách. Ako toto hodnotíte?
Volebné výsledky hodnotím ako reakciu voličov, aj tých menšinových, na aktuálny stav slovenskej spoločnosti. Je mi ľúto, že sa nedostal do parlamentu ani jeden politický subjekt, ktorý by legitímne vedel zastupovať menšinové témy. Tieto voľby boli skôr o emóciách. Myslím si, že slovenská spoločnosť sa postupne vyvíja, ale napriek demokratickým hodnotám tu stále strašia kotlebovci. Dokonca si myslím, že rozdelením SMER-SD došlo k veľkému presunu na politickom poli. Čo prinesie víťazstvo súčasných vládnych strán je však limitované pandemickou situáciou. To, že sa dostalo do programového vyhlásenia prijatie zákona o národnostných menšinách, ma veľmi teší. O to viac, že i ja som mal na tom podiel. Je to historická šanca, aby sme napravili naše manko.
Nevidíte paradox v tom, že keď bola strana Most-Híd vo vláde, neprišlo k schváleniu menšinového zákona, a teraz, keď máme aj parlament aj vládu bez strán reprezentujúcich menšiny, príde k prijatiu takéhoto zákona?
Je trošku nezvyčajné, že hoci nemáme v slovenskom parlamente ani jeden maďarský politický subjekt, bola to práve čisto „slovenská“ politická reprezentácia, ktorá si osvojila túto požiadavku národnostných menšín. Vnímam to však veľmi pozitívne. Na druhej strane, my sme urobili pre tento úspech dosť veľa. Keď sa tvorilo programové vyhlásenie vlády, dával som smerom k vláde okrem iného i práve túto požiadavku.
Prečo Ficova vláda so stranou Most-Híd v koalícii neschválila menšinový zákon?
Táto téma sa takto otvorene nedostala na stôl pri tvorbe programového vyhlásenia Ficovej vlády. Žiadny pozitívny krok v tomto smere sme preto nemohli očakávať. Po voľbách v roku 2016 sme prišli s iniciatívou, aby sa v rámci existujúcej legislatívy umožnila najširšia realizácia menšinových práv a zároveň sme poukázali na legislatívne nedostatky. Toto bolo cieľom Akčného plánu ochrany práv národnostných menšín, ktorý som na jeseň 2016 nad rámec koaličnej zmluvy predložil do vlády. Tento materiál však obsahoval jeden konkrétny cieľ: zabezpečiť prípravu komplexného zákona o právach národnostných menšín, ak potreba takejto úpravy vyplynie z vypracovanej analýzy. Do konca volebného obdobia sme vypracovali legislatívny zámer budúceho zákona a zaviazali sme budúcu vládu zaoberať sa touto otázkou. Takže si myslím, že je za nami výsledok odbornej práce a nie politickej snahy. A výsledkom bolo to, že v prvom kole koncom 2019 bol schválený legislatívny zámer zákona o národnostných menšinách.
Má legislatívny zámer zákona o národnostných menšinách podporu novej vlády?
Už pred voľbami sme zisťovali u rôznych politických strán, či sa stotožnia s týmto legislatívnym zámerom. Obrátili sme sa na Progresívne Slovensko (PS) a stranu Za ľudí, kde sme získali pozitívnu spätnú väzbu, že majú vôľu sa s týmto zámerom zaoberať po voľbách. To isté sme čakali napríklad od strany Sloboda a solidarity (SaS), ktorá túto úlohu aj zahrnula do svojho volebného programu. To, že sa náš legislatívny zámer dostal do programového vyhlásenia vlády je výsledok spoločenského dopytu minimálne na úrovni národnostných menšín a časti politickej reprezentácie na Slovensku.
Máte podporu tohto legislatívneho zámeru aj zo strany OĽANO?
Z obsahového hľadiska neviem, ale ako najväčšia koaličná strana si to odsúhlasila v programovom vyhlásení, ako aj v legislatívnom pláne vlády.
Nová vláda Igora Matoviča odvolala Ábela Ravasza, splnomocnenca pre rómske komunity, ktorý je z Mostu-Híd, a nahradila ho Andreou Bučkovou. Vás pritom nechali v úrade splnomocnenca pre národnostné menšiny. Ako si tento krok vlády vysvetľujete?
Myslím, že v rámci OĽANO riešenie problémov rómskej komunity rezonuje oveľa viac ako práva národnostných menšín. My splnomocnenci máme úplne odlišné portfóliá a úlohy. Dalo sa predpokladať, že dôjde k zmene na úrade splnomocnenca pre rómske komunity. Vnímam to tiež tak, že v rámci OĽANO nemali človeka, ktorý by sa komplexne zaoberal otázkou práv národnostných menšín. Z medializovaných informácií to vnímam tak, že Ábel Ravasz sa dostal do otvoreného konfliktu s vládou v súvislosti s pandémiou, respektíve s realizovanými opatreniami, a preto došlo k zmene osoby splnomocnenca.
Dá sa vaše zotrvanie v úrade interpretovať tak, že máte politickú podporu novej vlády? Hovorili ste o vašom pôsobení na úrade s premiérom?
Či mám politickú podporu? Takto otázka nebola položená. Skôr som hľadal odpoveď od pána premiéra, či mám dôveru z jeho strany. Myslím si, že zatiaľ tú dôveru mám. Vychádzam len z toho, že pri tvorbe programového vyhlásenia vláda akceptovala takmer všetky moje návrhy, i keď niektoré sú schované len tak medzi riadkami, a taktiež boli prijaté moje návrhy pri tvorbe legislatívneho plánu vlády. Musím pritom podotknúť, že moje iniciatívy sú v rovine príprav nejakých výstupov, ktoré majú legislatívny alebo iný charakter. A zlomom bude určite aj to, keď už niečo konkrétne dám na stôl. Vtedy príde otázka, či dôvera alebo politická podpora existuje alebo neexistuje. Respektíve či budeme ďalej vedieť spolupracovať alebo nie.
Nedávno ste predložili legislatívny zámer Rade pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Čo to znamená?
Rada mala svoje riadne zasadnutie 2. októbra 2020, kedy zobrala na vedomie zásadné stanovisko Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny o legislatívnom zámere. Týmto sme len formalizovali našu snahu pred parlamentnými voľbami. Nakoľko táto úloha je už zakomponovaná do legislatívneho plánu vlády, bola to len formálna záležitosť. Situácia by bola úplne iná, ak by sa táto iniciatíva nedostala do programového vyhlásenia vlády.
Máte pripravený celý text legislatívneho zámeru zákona o menšinách?
Obsah bol pripravený už koncom minulého roka. Vidím trochu problém v dvoch častiach plánovaného zákona: v inštitucionálnom zabezpečení práv a v participácii národnostných menšín. Ide o dve dôležité časti, ktoré musíme ešte zadefinovať s odborníkmi a potom bude potrebné na to získať politickú podporu. Zatiaľ nevieme predpokladať konečný výsledok. Máme tu určité zahraničné príklady, ktoré menšiny hodnotia veľmi pozitívne. Nemusíme vymyslieť niečo úplne nové, môžeme vychádzať z toho, čo už existuje. Či už ide o modely z okolitých štátov, alebo z iných členských štátov v rámci EÚ, prípadne niektorých štátov mimo EÚ.
Hovoríte, že beriete ohľad na záujmy menšín a hľadáte na to politickú podporu. Čo konkrétne menšiny chcú?
Koľko menšín, toľko záujmov, ale musíme nájsť také riešenie, kde sa každý nájde.
Menšiny sú medzi sebou dohodnuté aspoň na nejakých základných veciach?
Áno sú, veď boli pri tvorbe legislatívneho zámeru a všetci hlasovali vo Výbore pre národnostné menšiny za. Ale situácia sa trošku zmenila oproti predchádzajúcemu roku. Je potrebné jednať aj so stranou SaS, ktorá veľmi podrobne rozpísala túto tému vo svojom volebnom programe, a zistiť, či je skutočná ochota tieto témy aj presadzovať. Predpokladám napr. problém s témou plánovaných menšinových samospráv. Je treba vychádzať z ústavných práv a našich medzinárodných záväzkov, či už je to Rámcový dohovor o právach národnostných menšín, alebo jazyková charta.
Čo tým konkrétne myslíte?
Najprv treba zadefinovať pojem, jednotlivé formy a úrovne participácie. Keď hovoríme napríklad o národnostných samosprávach, tak môžeme položiť otázku, aký je očakávaný efekt povedzme u maďarskej a rusínskej menšiny. Najprv sa musia zadefinovať očakávania a ujasniť si, čo očakávame od národnostnej samosprávy. Na miestnej úrovni si obe spomínané menšiny cez politické práva vo väčšine miest vedia zabezpečiť a aplikovať svoje menšinové práva. Otázne je, v akej miere a či je to dostačujúce na spomalenie asimilácie. Je treba zadefinovať kreovanie a kompetencie a štruktúru týchto orgánov v oblasti školstva, používania jazyka, či podpory kultúry. Myslím si, že je šanca, aby sme zreformovali celý mechanizmus menšinových práv alebo celý systém menšinovej politiky štátu od A až po Z.
Hovoríte o samospráve, ale nehovoríte o autonómii, hoci sa tento termín používa aj vo vede aj v praxi v iných štátoch. Chcete samosprávy organizovať teritoriálne? Lebo v niektorých štátoch aj v Srbsku, Maďarsku, Chorvátsku fungujú samosprávne orgány ako kultúrne, neteritoriálne autonómie. Tieto samosprávy reprezentujú menšiny ako také, ako kolektivity. Uvažujete o samosprávach teritoriálnych alebo kultúrnych, neteritoriálnych?
Pre väčšinovú slovenskú spoločnosť je pojem autonómia červeným súknom, takže som za to, aby sme s pojmami narábali opatrne a vecne, aby sme nevyliali so špinavou vaničkou aj umyté dieťa. Prijatý legislatívny zámer nehovorí o konkrétnych formách. Nedávno som otvoril diskusiu s členmi pracovnej skupiny na túto tému. V súčasnosti prebieha zber podnetov a návrhov. Predpokladám, že koncom októbra vytvoríme našu konkrétnu víziu. Mne osobne je najviac blízky vami spomínaný srbský model.
Ak už diskutujeme o samosprávach, o autonómnych mechanizmoch, bol by som rád, keby sme nevytvorili strašiaka, veď súčasný systém verejnej správy funguje na tých istých zásadách. Obce, samosprávne kraje sami rozhodujú o vlastných veciach a v prospech svojich obyvateľov. A to isté chceme garantovať v menšinovej politike. A keď hlásame, že národnostné menšiny obohacujú túto krajinu a našou snahou je toto bohatstvo zachrániť, rozvíjať, tak vymyslime také mechanizmy, ktoré zastavia asimilačný trend, ktorý tu niekoľko desaťročí vidíme.
Vrátila by som sa ešte k tomu plánovanému inštitucionálnemu zabezpečeniu menšinových práv. Ako hodnotíte zámer vlády zriadiť nový Úrad pre národnostné menšiny? V programovom vyhlásení vlády sa píše, že sa má zvážiť možnosť zriadenia takéhoto úradu za účelom využitia ústavného práva zúčastňovať sa na riešení veci verejných. Tiež sa tam píše, že by zriadenie tohto úradu viedlo k zrušeniu Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, ako aj Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Ako vnímate tieto vládne zámery?
Je tu záväzok prijať zákon, ktorý nemôže neobsahovať časť aj o inštitucionálnom zabezpečení menšinových práv na vládnej, resp. na centrálnej úrovni. Zastávam názor, že túto časť programového vyhlásenia vlády je potrebné spojiť s legislatívnou úlohou tvorby menšinového zákona. Má to svoju logiku a opodstatnenie. Bez ohľadu na to, či to bude úrad alebo ministerstvo, je potrebné, aby táto inštitúcia mala priamy kontakt alebo priamu väzbu na vládu. V opačnom prípade nemôže byť tento projekt úspešný.
Súčasné inštitucionálne zabezpečenie, teda existenciu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny ako poradného orgánu vnímam ako negatívny krok z roku 2013. Zrušenie funkcie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny bolo podľa mňa chybným krokom. Vládna autorita by predsa mala zabezpečovať túto agendu na úrovni vlády a nie ako nejaký poradný orgán. Ten totiž nemá priame napojenie ani na vládu, ani na štátny rozpočet. V súčasnosti som skôr zástancom toho, aby sa vytvorilo ministerstvo a aby menšinová agenda bola viazaná na jedného člena vlády.
Nová vláda prišla vo svojom programovom vyhlásení s cieľom novelizovať zákon o štátnom občianstve. V súčasnosti je ešte stále platná novela zákona, ktorú schválil Robert Fico v roku 2010 a urobil to cez skrátené legislatívne konanie. Išlo o reakciu Slovenska na zmeny v zákone o štátnom občianstve Maďarska. Kriticky ste sa vyjadrili k tejto pripravovanej novele. Prečo a aké máte k nej pripomienky?
Bol som rád, že si tento problém osvojila súčasná vláda, ale s navrhnutou novelou som sa nevedel stotožniť. V rámci legislatívneho procesu som podal niekoľko zásadných pripomienok, aby sme sa vedeli vrátiť k tej pôvodnej filozofii zákona, ktorá platila pred Ficovou novelou. To znamená, že som chcel, aby občania Slovenskej republiky mohli prijať občianstvo druhého štátu aj bez toho, aby boli nejakým spôsobom viazaní na trvalý alebo prechodný pobyt v danej krajine. Teraz už môžem povedať, že moje pripomienky boli ministerstvom vnútra zamietnuté. Nazdávam sa, že sme vytvorili dve skupiny občanov Slovenskej republiky. Nehovoriac o tom, že zákon nerieši postavenie tých našich občanov, ktorí prijali občianstvo druhej krajiny a túto skutočnosť neoznámili slovenským orgánom a majú trvalý pobyt na Slovensku.
V marci nás zachvátila i pandémia. Vo vedeckých a odborných kruhoch sa hovorí, že táto kríza disproporčne ohrozuje rasové, etnické a národnostné menšiny. Na Slovensku sa hovorilo o rómskej menšine, senioroch a ľuďoch bez domova ako ohrozených skupinách. Ako sa táto kríza dotkla národnostných menšín? Aké máte informácie z terénu?
Konkrétne informácie sme nezbierali, ale postupovali sme proaktívne. Naše kroky smerovali k tomu, aby sme v tejto situácii zabezpečili potrebné informácie i v menšinových jazykoch. Zákon ukladá orgánom verejnej správy, právnickým osobám a ďalším povinným subjektom zverejňovať všetky informácie, ktoré sa týkajú ochrany života našich občanov v tzv. menšinových obciach aj v menšinových jazykoch. Postupne sme poskytovali preklady niekoľkých dokumentov starostom v maďarskom, rómskom, rusínskom, ukrajinskom a nemeckom jazyku. Vyzval som všetky povinné subjekty na dodržiavanie ich zákonnej povinnosti. Pripravili sme viacjazyčnú mutáciu – v piatich menšinových jazykoch na vládnej stránke korona.gov.sk a postupne obnovujeme obsah podľa aktuálnej situácie. Táto pandémia priniesla určitý pokrok alebo pozitívne výsledky v používaní jazykov národnostných menšín. Podarilo sa nám tiež prelomiť zavádzanie dvojjazyčnosti, napríklad u železníc SR alebo Slovenskej pošty. Je to len začiatok a verím tomu, že sa používanie menšinových jazykov na území Slovenska ešte zlepší.