Na neefektívnosť nižšieho stredného odborného vzdelávania doplácajú najmä Rómovia

Vzdelanie je hodnota, ktorá nám má priniesť okrem uplatnenia sa na trhu práce, aj poznanie, kritické myslenie, sociálne väzby či schopnosť reagovať na rôzne situácie. V procese vzdelávania a výchovy nadobúdame aj priateľstvá, ktoré pre nás majú dôležitý význam z hľadiska socializácie, akceptácie a tolerancie. Náš vzdelávací systém však má viaceré nedostatky, ktoré sa nedarí odstrániť už niekoľko rokov, ako napríklad memorovanie učiva, absencia inkluzívnych prístupov a rovného prístupu k vzdelávaniu pre všetkých. 

Problémovou oblasťou je aj nižšie stredné odborné vzdelávanie

Na úvod je potrebné si objasniť základné pojmy z terminológie klasifikácie vzdelania. Ak žiak dosiahne určitý stupeň vzdelania, znamená to, že úspešne absolvoval daný vzdelávací program. Medzi stupne dosiahnutého vzdelania zaraďujeme napríklad základné vzdelanie, stredné vzdelanie či vyššie odborné vzdelanie. Základné vzdelanie sa delí na primárne a nižšie stredné vzdelanie (zjednodušene prvý a druhý stupeň základnej školy). Stredné vzdelanie sa člení na nižšie stredné odborné vzdelanie, nižšie stredné odborné vzdelanie s výučným listom, stredné odborné vzdelanie bez maturity s výučným listom a stredné odborné vzdelanie bez maturity a výučného listu. Ďalej poznáme úplné stredné vzdelanie, ktoré končí maturitnou skúškou alebo výučným listom (1).

Vstup do jednotlivých stupňov vzdelávania sa riadi základnými požiadavkami na štúdium. Napríklad, ak chce niekto ísť študovať na strednej škole odbor „styling a marketing“, tak musí mať úspešne ukončený 9. ročník základnej školy a splniť podmienky prijímacieho konania (2). Nie každý však má možnosť ukončiť úspešne 9. ročník. A i napriek tomu sú základné požiadavky na štúdium po základnej škole v našom vzdelávacom systéme pevne stanovené. V tom vzdelávacom systéme, ktorý podľa rôznych štúdií (3) nereflektuje rôzne potreby žiakov a žiačok.

Nie všetci žiaci majú možnosť ukončiť základné vzdelávanie a to im bráni študovať ďalej

Chýbajúce kapacity pedagogických a odborných zamestnancov, chybná diagnostika detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, neefektívna inklúzia detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, či finančne a personálne poddimenzované poradenské zariadenia a služby môžu mať dopad aj na vzdelávacie výsledky detí v základnom školstve. Kombináciou viacerých faktorov sa preto stáva, že nie všetci žiaci a žiačky úspešne skončia deviaty ročník základnej školy. Ich možnosti ďalšieho štúdia na stredných školách sú potom často obmedzené len  na dvojročné a trojročné učebné odbory nižšieho stredného odborného vzdelania, tzv. F- odbory.

Podľa Revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, ktorú v marci 2020 vydal Útvar hodnoty za peniaze, „vzdelávanie na F-odboroch neponúka ani ekvivalentnú úroveň vzdelania ako ukončenie základnej školy, napriek tomu je rok výučby takmer dvojnásobne drahší. Výdavky v roku 2018 na vzdelávanie žiakov v F-odboroch predstavovali viac ako 16,3 milióna eur. Kým priemerná výška normatívu na žiaka F-odboru bola na úrovni 3 742 eur, priemerná výška normatívu na bežného žiaka základnej školy bola 1 912 eur“ (4).   

Normatív na žiaka na rok 2021 na F-odboroch sa pohybuje medzi 4271 Eur až 4661 Eur.  Veľmi dôležitá je skutočnosť, že ukončením tohto štúdia nezískajú študenti a študentky automaticky doklad o ukončení nižšieho stredného vzdelania, čo je vlastne ukončenie základnej školy.

A tu sa opäť dostávame k problematickým podmienkam prijatia na štúdium na stredných školách. Lebo i napriek tomu, že študenti a študentky absolvujú nižšie stredné odborné vzdelanie, nemôžu sa uchádzať o štúdium na školách, ktoré končia maturitou. V súčasnosti je ich jediná možnosť absolvovať kurzy na dokončenie základnej školy, tzv. druhošancové vzdelávanie (5). Druhošancové vzdelávanie môžu poskytovať základné aj stredné školy. Po úspešnom absolvovaní získa absolvent vysvedčenie s doložkou, na ktorej sa uvedie získaný stupeň vzdelania (6). Ak študenti a študentky, ktorí navštevujú nižšie stredné odborné vzdelanie, majú možnosť si počas štúdia dokončiť kurzom základnú školu, môžu po skončení dvojročných alebo trojročných učebných odborov pokračovať v ďalšom štúdiu a získať maturitu. Zo škôl, ktoré ponúkajú štúdium v F-odbore, poskytovala kurzy druhošancového vzdelávania menej ako polovica (42 %) a podľa odhadov iba 29 % žiakov na F-odboroch školu úspešne ukončí a získa vysvedčenie o záverečnej skúške (7). Z týchto dát je možné vidieť, že v praxi nie je druhošancové vzdelávanie príliš rozšírené.

Nízke vzdelanie je vážnou bariérou pre vstup na trh práce

Možnosť dosiahnuť vyššie vzdelanie je úzko prepojené s možnosťami uplatnenia sa na trhu práce. Údaje nižšie v tabuľke ukazujú, že osoby so základným vzdelaním a nižším stredným odborným vzdelaním patria medzi najväčšie skupiny, ktoré trpia nezamestnanosťou. Naproti tomu osoby s ukončeným úplným stredoškolským odborným vzdelaním (maturitný list) sú na trhu práce výrazne lepšie uplatniteľné (8). 

Nižšie uvedené štatistiky sú za obdobie  február 2020 a marec 2020. Neuvádzame štatistiky za rok 2021, keďže od marca 2020 bola vyhlásená celosvetová pandémia koronavírusu a s tým súvisiace obmedzenia mali dopad aj na jednotlivé oblasti spoločenského života, a teda aj na nezamestnanosť.

Tabuľka 1 – Počet uchádzačov o zamestnanie podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania

	neukončené	základné	nižšie stredné odborné vzdelanie	stredné odborné vzdelanie	úplné stredoškolské odborné vzdelanie
február 2020	3499	33381	22166	20934	6024
marec 2020	3358	30927	20880	19394	5571

Náš vzdelávací systém by sa mal teda snažiť, aby čo najväčší počet detí mohol získať čo najlepšie vzdelanie. Ambíciou by malo byť tiež, aby čo najväčší možný počet detí mohol získať na úrovni stredného vzdelávania maturitu.

F – odbory sa týkajú najmä rómskych žiakov

V roku 2018 sa vzdelávalo na F-odboroch celkovo 4364 žiakov (9). F-odbory sú najviac rozšírené na elokovaných pracoviskách stredných odborných škôl, ktoré sú zriadené v blízkosti marginalizovaných rómskych komunít, a teda najväčší počet absolventov nižšieho stredného odborného vzdelávania tvoria rómske deti (10). Odhliadnuc od toho, že tento spôsob vzdelávania je možno považovať za segregačný, ako oveľa väčší problém sa ukazuje to, že dosiahnuté vzdelanie neposkytuje svojmu držiteľovi možnosti ďalšieho uplatnenia sa v spoločnosti, a teda ani jeho osobnostný rozvoj. Je preto veľmi dôležité, aby sa otvorila odborná diskusia o podmienkach potrebných na vzdelávanie na stredných školách. Rovnako tak je potrebné transformovať odbory na tie, ktoré sú potrebné pre trh práce. Príkladom je učebný odbor praktická žena, ktorý svojim držiteľkám neposkytuje uplatnenie na trhu práce (11) a svojím zameraním a obsahom je pre potreby trhu práce v 21. storočí nevyhovujúci. Chceme mať dynamickú a rozvíjajúcu sa spoločnosť, čo však veľmi závisí na našom vzdelávacom systéme. Je najvyšší čas urobiť rozsiahlu reformu stredného odborného vzdelávania, aby každé dieťa malo možnosť rozvíjať svoj potenciál a dostalo šancu pre lepšie uplatnenie v spoločnosti. Lebo naším spoločným snom je mať modernú a prosperujúcu krajinu, v ktorej sú šťastní všetci bez rozdielu.

Literatúra:

1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (2018), Národná klasifikácia vzdelania, verzia V18, 20. januára 2018, dostupné na https://bit.ly/3eZixcq
2. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Štátny inštitút odborného vzdelávania (2013), Štátny vzdelávací program pre odborné vzdelávanie a prípravu. Skupina študijných a učebných odborov: 31 Textil a odevníctvo, 15. januára 2013, s. 72
3. Pozri napr. Vančíková, K. a kol. (2017), Inklúzia Rómov od raného detstva+. Správa o inklúzii Rómov vo vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve, OSF/REF/Unicef, dostupné na https://bit.ly/3hdwQg3; alebo tiež Gallová Kriglerová, E. (2015), Kľukaté cesty k inkluzívnemu vzdelávaniu na Slovensku, Bratislava, CVEK, dostupné na https://bit.ly/3nUnSFM; taktiež Hall, R. a kol. (2019), Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum, Bratislava, MESA10, dostupné na https://bit.ly/3xWL4rx 
4. Ministerstvo financií SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zdravotníctva SR (2020), Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnych vylúčením. Záverečná správa, s. 75, dostupné na https://bit.ly/33kOBlD
5. Pozri viac na https://bit.ly/33ng4TD
6. § 30 ods. 5 a § 42 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní
7. Ministerstvo financií SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zdravotníctva SR (2020), Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnych vylúčením. Záverečná správa, s. 75, dostupné na https://bit.ly/33kOBlD
8. Mesačné štatistiky nezamestnanosti Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, dostupné na https://bit.ly/3uuVkoR
9. Ministerstvo financií SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zdravotníctva SR (2020), Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnych vylúčením. Záverečná správa, s. 75, dostupné na https://bit.ly/33kOBlD
10. Balážová, Z. (2015), Elokované pracoviská stredných odborných škôl pri marginalizovaných rómskych komunitách. Cesta k začleneniu alebo vylúčeniu rómskej mládeže?, Bratislava, CVEK, dostupné na https://bit.ly/3xRB5E3
11. Inštitút zamestnanosti (n.d.), Koncepčný materiál: Uplatnenie absolventov vybraného učebného odboru na trhu práce – praktická žena je nepraktická, dostupné na https://bit.ly/3uuVyfH

Zdroj obrázku: NeONBRAND, www.unsplash.com