Bezpečných priestorov pre mladých ľudí z menšín stále nie je dostatok
Bezpečných priestorov pre mladých ľudí z menšín stále nie je dostatok
Bezpečie je jednou z našich najzákladnejších potrieb. Aj podľa Maslowovej pyramídy je nadstavbou základných fyziologických potrieb. Pocit bezpečia ale nemusí mať len fyzickú podobu, keď nám nehrozí žiadne fyzické nebezpečenstvo, násilie či agresia. Bezpečie predstavuje aj psychickú pohodu – ak sme v prostredí, kde sa cítime dobre, prijatí a rešpektovaní.
Potreba bezpečia môže byť akútnejšia práve v súčasnej dobe turbulentných zmien vo svete aj doma. Mladí ľudia často tieto zmeny citlivo vnímajú, pretože sa ich priamo dotýkajú, aj ich budúcnosti. Môže ísť napríklad o klimatickú krízu, vojnu na Ukrajine alebo politickú situáciu vo svete či doma.
Mladí ľudia okrem toho zažívajú mnohé zmeny, ktoré vyplývajú z dospievania či prechodu z detstva do dospelosti, osamostatnenia sa, hľadania svojej identity a miesta v spoločnosti či v rovesníckych skupinách. Pokiaľ sa mladí ľudia nebudú cítiť bezpečne, nie je možné, aby sa vedeli adekvátne rozvíjať, sebarealizovať či učiť sa nové veci.
Menšiny a pocit bezpečia
Mladí ľudia vnímajú, že aj v politickom diskurze a v komunikácii politikov a političiek, či ľudí vo verejných funkciách, sú menšiny často prehliadané, dokonca očierňované, zosmiešňované, sú im pripisované len negatívne vlastnosti, alebo sú dokonca vnímané ako ohrozenie.
Práve mladí z menšín môžu mať v súčasnosti z dôvodu rôznych zmien v spoločnosti, vrátane negatívneho nastavenia voči nim, častejšie pocit neistoty alebo dokonca ohrozenia. Byť mladým človekom v takejto atmosfére môže, prirodzene, zvýrazňovať potrebu bezpečného priestoru, bezpečných vzťahov, potrebu prejaviť svoju osobnosť, rozvíjať svoj potenciál alebo len jednoducho cítiť prijatie.
Z výskumu Centra pre výskum etnicity a kultúry s názvom Mladí ľudia z menšín vyplýva, že mnohí mladí ľudia z menšín majú skúsenosti s predsudkami aj s pocitom neprijatia. Takéto skúsenosti u nich môžu vyvolávať pocity ohrozenia či absencie bezpečia. Do bežného života im to napríklad prináša pocity, že musia byť viac v strehu. Prirodzene, k určitým situáciám a ľuďom môžu pristupovať s istými obavami, strachom alebo hnevom. Na druhej strane môžu pociťovať ohrozenie, napríklad pre skúsenosti s agresivitou alebo negatívnym naratívom v spoločnosti. No aj tieto skúsenosti môžu byť hýbateľom zmien – motiváciou k tomu, aby sa angažovali, spájali, učili sa nové veci, osvojovali si nové zručnosti či budovali prijímajúce komunity pre všetkých.
Zo spomínaného výskumu vyplýva aj to, že mladí ľudia hľadajú pocit bezpečia najčastejšie vo svojich vlastných komunitách. Napríklad mladí ľudia z LGBTIQ komunity vo výskume potvrdili, že sa pohybujú výlučne v rámci queer komunity a to najmä z dôvodu, že im poskytuje pocit bezpečia, možnosti byť autentickými a slobodne prejavovať svoju identitu. Nešlo tu len o pocit fyzického bezpečia ale aj o záruku, že tam sa nestretnú, tak ako v bežnom živote, s rôznymi nevhodnými poznámkami, urážkami, spochybňovaním či dokonca šikanou. Mladí ľudia z LGBTI+ komunity jednoducho hovorili o tom, že často nemôžu byť autentickí preto, lebo nie v každom prostredí sa cítia bezpečne. To sa ale môže týkať aj ďalších skupín mladých ľudí, napríklad cudzincov či Rómov. Niektoré cudzinky, napríklad moslimky, uprednostňujú pohyb najmä vo svojich bublinách, kde sa cítia bezpečnejšie.
Prečo sú dôležité bezpečné priestory
Bezpečné priestory umožňujú mladým ľuďom otvorene hovoriť o svojich pocitoch, obavách, ale aj snoch a cieľoch. Preto sú dôležité aj ako podpora psychického zdravia. Prispievajú k rozvoju sebadôvery a identity, kde majú mladí ľudia priestor na objavovanie toho, kým sú alebo kým sa chcú stať. Umožňujú im budovať zdravé vzťahy s rovesníkmi, ale aj s dospelými či profesionálmi v rôznych službách, čo prispieva k ich dôvere v tieto služby a zvyšuje pravdepodobnosť, že sa na ne obrátia, ak budú mať nejaký problém.
Pocit bezpečia pomáhajú vytvárať aj rovesníci. Mladí ľudia sa často so svojimi problémami zdôverujú kamarátom a kamarátkam, ktorí im môžu poskytnúť silnú podporu. Rozumejú ich problémom, zdieľajú podobné obavy a témy, ktoré ich spájajú. V rovesníckych skupinách si mladí tvoria akési svoje spoločenstvá, do ktorých chcú a potrebujú patriť, sú tam jasné pravidlá a hodnoty podobné ich vlastným.
Kľúčové faktory pri vytváraní bezpečia
Pri vytváraní bezpečných priestorov pre mladých by sme sa mali najprv zamerať na ich potreby – ako oni vnímajú bezpečie, čo im ho pomáha vytvárať a čo ho naopak ohrozuje. Je dobré, aby sa do vytvárania takéhoto priestoru zapájali – do jeho plánovania aj samotnej realizácie. Práve participatívny prístup napomáha k tomu, aby sa nezabudlo na potreby všetkých, aj mladých z menšín. Dôležité je mať jasne nastavené pravidlá a zamedziť akýmkoľvek prejavom rasizmu, xenofóbie, sexizmu či iných foriem neznášanlivosti vo verejných priestoroch, aj vo vlastných komunitách či na pracoviskách. Pokiaľ k takým to prejavom dôjde, je dôležité na ne rázne reagovať.
Bezpečné priestory pomaly pribúdajú, nie je ich však dostatok
Aj napriek budovaniu nových bezpečných priestorov pre mladých ich na Slovensku stále nie je dosť. V súčasnosti sa však darí vytvárať nové bezpečné priestory, čo často vyplýva z potrieb jednotlivých menšín. Napríklad po teroristickom útoku v bratislavskej Teplárni sa LGBTI+ ľudia cítili bezprostredne ohrození. Táto situácia zvýraznila potrebu združovať sa a byť v bezpečnom priestore, kde sa cítia prijatí a nič im nehrozí.
V roku 2024 otvorila svoje komunitné centrum v Bratislave Iniciatíva Inakosť. Vzniklo ako reakcia na teroristický útok pred Teplárňou a je bezpečným miestom pre LGBTI+ ľudí. Okrem toho, v nedávnej dobe vznikol aj Komunitný priestor bojujúci proti všetkým formám útlaku – BUNT.
Pomerne novým je aj projekt Hlavného mesta SR Bratislavy – Bratislavská platforma mladých. Vytvára priestor na trávenie voľného času a realizáciu rôznych podujatí či aktivít pre mladých ľudí, aj z rôznych menšín.
Šport môže byť tiež dobrý zdrojom vytvárania bezpečia. V zahraničí existuje už množstvo dobrých príkladov na budovanie bezpečných komunít, ktoré sa združujú okolo rôznych športov. Postupne také vznikajú aj na Slovensku, napríklad Športový klub Lotosové kvety alebo Futbalovú komunitu Kozmos.
Tvorenie bezpečných priestorov alebo komunít však nie je novým fenoménom. Na Slovensku dlhodobo existujú nízkoprahové programy pre deti a mládež, rôzne klubovne, komunitné centrá, záujmové skupiny či spolky, ktorých hodnoty a princípy zahŕňajú aj vytváranie bezpečného prostredia pre všetkých bez rozdielu. Za všetky možno spomenúť jedny z najstarších na Slovensku, organizácie Mládež ulice, Kaspian a O.Z. Storm.
Výzvy pri budovaní bezpečných priestorov
Mladí ľudia z menšín vnímajú, že bezpečných priestorov a bezpečných prostredí na Slovensku pre nich stále nie je dostatok. Situáciu v niektorých prípadoch neuľahčujú ani školy, rôzni odborníci a odborníčky z oblasti psychológie, psychiatrie či sociálnej práce, ktorí z neznalosti špecifických potrieb mladých ľudí z menšín im často nevedia poskytnúť adekvátnu podporu a vytvoriť prijímajúce prostredie. Základom je budovanie vzťahu a dôvery s mladými ľuďmi, s ktorými sa vo svojej profesii stretávajú, to však nejde bez bezpodmienečného prijatia a rešpektovania mladého človeka.
Mladí ľudia sa v našich výskumoch zhodujú na tom, že najmä škola by mala byť bezpečným priestorom, kde nájdu pomoc, kde sa budú cítiť vypočutí a prijatí, pokiaľ sa ocitnú v náročnej životnej situácii. V súčasnosti môže medzi mladými rezonovať aj pocit fyzického nebezpečenstva v súvislosti s bombovými vyhrážkami na školách či fyzickými útokmi, ktoré sa na Slovensku stávajú, žiaľ, čoraz častejšie.
Táto téme je výzvou nielen pre štát, samosprávy či školy. Na jej plnení by sme sa mali spolupodieľať všetci. Dôležité je reflektovať špecifické potreby mladých ľudí a nezabúdať na tých z menšín. Odborná verejnosť, ktorá pracuje s mladými ľuďmi, musí zastávať hodnoty rešpektu, prijímať mladých, takých akí sú, dať im skúsenosť, že sú naozaj vypočutí. Musia vedieť, že pokiaľ majú problém, majú možnosť na niekoho sa obrátiť.
Vytváranie bezpečných priestorov pre mladých ľudí je kľúčové pre ich zdravý vývoj a zapojenie sa do spoločnosti. Každý priestor, odborníci a odborníčky, či komunita, ktorá podporuje ich potreby a rešpektuje ich hodnoty, prispieva k ich kvalitnejšiemu životu. Súčasťou toho je aj pocit prijatia, možnosť spolupodieľať sa na niečom či spolurozhodovať o tom.
Foto: Rosie Sun, unsplash.com
Tento text vznikol v rámci projektu HLAS PRE VŠETKÝCH – tréningový modul pre samosprávy na rozvoj participácie zraniteľných skupín, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou.
